Sandra Brown - Čakanie na lásku

Anotácia:
Marnie Hibbsová očakáva pracovníka reklamnej agentúry, aby mu odovzdala návrhy na titulnú stranu telefónneho zoznamu, keď k nej neohlásene zavíta jeden z momentálne najpopulárnejších amerických astronautov a obviní ju z autorstva vydieračských anonymných listov. Mladá žena vie o minulosti nečakaného návštevníka viac, než by mu chcela prezradiť, ale nikdy mu nepísala a nemá ani tušenie, kto to mohol urobiť. V prvej chvíli mu nechce prezradiť ani to, že už roky vychováva syna, ktorého s ním mala jej sestra pred svojou smrťou.

Takmer detektívna zápletka príbehu z pera Sandry Brownovej nevyústi podľa očakávania do opisu pátrania po pisateľovi alebo pisateľke listov, ktoré majú zničiť kariéru Lawa Kincaida. Marnie sa totiž už ako štrnásťročná tajne zaľúbila do tohto sestrinho náhodného milenca a lásku k nemu venovala ich synovi. Teraz sa bojí, že príde o chlapca, ktorý ju považuje za svoju matku a o svojom otcovi nič nevie. Marnie má strach aj z toho, že dospievajúci David neunesie pravdu a zavrhne ju. Takže napokon, ako vo väčšine úspešných ľúbostných románov Sandry Brownovej, aj v tomto príbehu bude osud hlavných hrdinov osudom lásky, na ktorú tak dlho čakali...

O knihe:
- original - Long time coming
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - taká v pohode, ale v knihe bol nejaký pubertiak a na obálke mi to príde ako 10-12 ročný chalan 
- dej sa odohráva - cca 80-té/90-té roky; Houston (USA)

Moje pocity:
- 11. - 15. máj 2022

- do knihy sa mi veľmi nechcelo hlavne kvôli tomu, že hlavný hrdina mal dieťa so sestrou hlavnej hrdinky. To mi prišlo také divné. Ešte k tomu ona bola do neho platonicky zamilovaná odkedy ho stretla.

- ale pekne od začiatku. Law si celý život užíval - ženy, adrenalín, drahé veci... Nebol zlý, ani rozmaznaný boháč. Pracoval ako astronaut. Mal peniaze. Prácu mal celkom náročnú podľa mňa. Rodinu nemal, tak si s peniazmi mohol robiť, čo chcel a užívať si ich plnými priehrštiami. Takže som ho chápala. Aj to so ženami, keď nebol ešte pripravený usadiť sa, lebo si nenašiel tú pravú, tak prečo by si nemohol užívať. Samozrejme zodpovedne (ako s jej sestrou :D Irónia.).

- páčila sa mi vesmírna tematika. To ja môžem.

- zato Marnie nemala vôbec jednoduchý život. Nemala ho zlý, ale musela sa s veľa vecami trápiť sama. Ľahkovážna sestra, ktorá sa pri prvej príležitosti nechala nabúchať, a keby ju nepresvedčili ide na potrat. Otec s matkou sa venovali skôr problémovej dcére ako jej. Potom čo jej matka dostala porážku a skončila v opatrovateľskom dome sa Marnie musela o všetko starať sama, aj keď to asi robila aj predtým. Pracovala ako ilustrátorka. Povedala by som, že na voľnej nohe, takže asi tých peňazí nemala až toľko.

- to s jej matkou mi prišli také osobné. Mala porážku a skončila v opatrovateľskom ústave. Stalo sa mi v živote niečo podobné, takže to bolo také zvláštne čítanie.

- jej matky mi bolo ľúto. Musela byť nešťastný človek.

- David jej syn, teda presnejšie syn jej sestry a Lawa, bol geniálny. Šikovný, inteligentný, dobre vychovaný... Samé superlatívy. Myslím si, že okrem génov, ktoré zdedil po otcovi, v tom veľkú úlohu zohrala aj výchova od Marnie. Prišlo mi to ako keby bol on jej vysnívané dieťa, s jej vysnívaným mužom, len matkou nebola ona, ale jej nezodpovedná sestra.

- kniha začala zaujímavo. Marnie sa venovala svojej záhradke (to je téma, ktorú mám za posledné obdobie rada a možno aj dlhšie, ale za posledné obdobie je to také viac intenzívnejšie a mám sa aj kde trochu realizovať) prišiel za ňou Law a obvinil ju z toho, že mu posiela výhražne listy. Potom sa spoznal s jej synom, teda so svojim synom...

- páčila sa mi tá chémia medzi nimi, aj keď bola dosť spútaná tým, že Marnie v mladosti niekto (môžete hádať kto) zlomil srdce a že teraz sa bála, aby neprišla o Davida, aby neskončil s Lawom. Takže som chápala prečo bola k nemu taká chladná.

- táto kniha je skôr taká zo života. Je príjemná, dobre sa číta. Postavy sa mi páčili. Dej bol tiež zaujímavý, aj keď možno trochu taký obyčajnejší. Žiadne zabíjačky, zlodeji, pátrania. Len také rodinné záležitosti. Občas mám rada na vypnutie, aj takéto veci a Sandra Brown je v týchto jednoduchých príbehoch veľmi dobrá.

- boli pasáže, keď som smoklila. Ako vedela som, že to dopadne dobre, ale bolo mi ľúto, keď sa Marnie musela trápiť nad tým, že príde navždy o Davida, že už nebude bývať s ňou, ale so svojim otcom a už to nebude také ako predtým. Bolo mi jej ľúto, lebo všetky bolačky, choroby, dobré aj zlé zážitky si s ním vytrpela ona a zrazu by mala o neho prísť? To by nebolo veľmi spravodlivé, ale zase nemôžeme byť prísny ani na Lawa, veď on predsa o svojom synovi nevedel, takže nevieme ako by sa zachoval.

- kniha je skôr komplexným príbehom medzi tromi hrdinami. Nie je to len čisto o láske a príťažlivosti medzi hlavnými hrdinami. Niekomu to môže vadiť, ale mne sa aj takéto príbehy páčia.

- na opustený ostrov by ste s knihou asi nešli, ale keď potrebujete vypnúť od nejakého problému myslím si, že poslúži dobre. Aj keď mne jej čítanie trvalo trochu dlhšie, ale pripisujem to len tomu, že v bolestiach som nemala chuť čítať, len akurát tak spať.

- knihu môžem s čistým svedomím odporučiť každej romantickej dušičke

Za mňa: