Zobrazujú sa príspevky s označením Penelope Strattonová. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Penelope Strattonová. Zobraziť všetky príspevky

utorok 17. júna 2014

Penelope Strattonová - Milujúca duša

dočasná fotka - nemám foťak a s mojim mobilom to nemá zmysel

Anotácia:
Lord Farringdon sľúbi svojej žene na smrteľnej posteli, že sa ožení s guvernantkou ich detí. Lord ani jeho nastávajúca neprechovávajú k sebe vrúcne city, no chcú splniť poslednú vôľu nebožky. Keď medzi nimi napokon predsa vzplanie láska, Kate sa obáva, že ju stratí, pretože ju ťaží tajomstvo ukryté v jej minulosti.

O knihe:
- original - The loving spirit
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - tá žena na obálke ma desí. Mám z nej strach. Vyzerá ako zombie. Tie jej svietiace oči na divno farebnej tvári, ach.

Moje pocity:
- na začiatku som kvôli jej priateľke plakala dlho (a nie len na začiatku trochu vždy, keď ju tam spomenuli). Ameliu som si obľúbila. Preto nemám rada, keď nám autorka predstavy nejakú postavu, ktorá je milá, dobrá. Ja si ju obľúbim a potom ju zabije. Síce to už viem od začiatku, že umrie, ale mám radšej, keď sa kniha začne smrťou a postupne nám autorka/postavy opisujú tú osobu. A nie takto. V tomto prípade je to podľa mňa smutnejšie. Ale zasa plní to svoj účel.
- Kate - modrá pančucha. Mne to prišlo ako milá prezývka.
- postavy mali pekne opísané povahy
- pekne bolo opísané ako si hľadali obaja cestu k sebe. On čerstvý vdovec. Ona so svojou "temnou" minulosťou. Takže sa nemohli hneď na seba vrhnúť.
- jeho teta a neter mi strašne liezli na nervy už od začiatku
- tie ich všetky deti v kope to bolo milé. Taká malá-veľká rodinka.
- jej syn a vojna to nemusím a že ešte na neho hrdí? Dobre v tej dobe sa to bralo asi inak, takže to nebudem rozoberať.
- boli sme na večierkoch, u nich na panstve, aj na ich ostatných panstvách. Takže dej sa odohrával na viacerých miestach.
- páčilo sa mi aké odj.by dávala jeho stará mama jeho tete. Občas mi jej bolo až ľúto, ale bola to mrcha, tak čo.
- to ako sa bavili, že sa v nebi, či na druhom svete, či kde to stretnú všetci traja spolu mi prišlo už prehnané
- všetko bolo až príliš dokonalé. Všetko sa vyriešilo. To ja môžem, ale nie až takto okato. Nepáčilo sa mi ani ako to bolo všetko prepracované. Ten poznal toho a cez toho sa dostal k tomu proste bolo z toho cítiť, že to bolo naplánované autorkou a nie prirodzené stretnutie. Neviem ako to vysvetliť proste v niektorých knihách viete, že sa musia stretnúť, ale ste v napätí, či sa stretnú naozaj a v tejto knihe sme to vedeli. Neboli sme v napätí. Skôr sme čakali, kedy to už bude. Škoda, že to bolo také nápadne.
- ako sa toľko veci mohlo zmestiť do tak málo strán a ešte to bolo aj dobré? Nebolo to, že waw padám na zadok, ale bolo to príjemné, zaujímavé čítanie.

Za mňa:

utorok 4. februára 2014

Penelope Strattonová - Diablova nevesta


Anotácia:
Ešte predtým, ako sa lord Rupert Glennister objaví v Bathe, predchádzajú ho čudesné chýry, z ktorých naskakujú dámam na chrbte zimomriavky. Mladá a neskúsená Calvina je šokovaná vlastnou pochabosťou - z jedného dňa na druhý sa stáva nevestou človeka, o ktorom sa hovorí, že je v spolku s diablom! Čoskoro zistí, aké to je nebezpečné a zároveň krásne...

O knihe:
- original - The Devil's bride
- zrejme nepochádza zo žiadnej série
- obálka - nestačí, že tá obálka je zo série (na grc) ešte, aj obrázok je ako na knihe Julie Garwoodová - Čarovný princ. Aspoň, že ho otočili :D Bože ako by som niektorých ľudí upálila na hranici za takéto obálky. Dobré knihy si zaslúžia aj dobré obálky. Táto obálka by sa mi skôr hodila na Dallas alebo niečo podobné. (Inak Dallas som kedysi pozerala a mala rada, takže to nie je urážka.) Veď pozrite na originál obálku nebola by lepšia?

zdroj: amazon

Moje pocity:
- trochu mi to pripomenulo Plameň a kvet (KEW) aj tam sa o ňu tak "milo starali". Metlou po hlave by si tam všetci do jedného zaslúžili a hlavne po akcii na maškárnom plese. Hubu som otvárala.
- vtipná veta z textu: "Zakrátko už v knižnici horel kozub." Čo? Túto vetu som si musela prečítať niekoľkokrát a to pravopis alebo slovenčina nepatria k mojim láskam a ani ja nie som ich obľúbenec, preto ma oblúkom obchádzajú, ale toto sa nedalo nevšimnúť. Nemal horieť len oheň v kozube? To museli podpáliť celý kozub? Ale stáva sa aspoň som sa nad takým detailíkom pobavila.
- nasmiala som sa. Rupert bol možno diabolský, ale z iného uhľa pohľadu bol aj srdečný, vtipný, príťažlivý a v neposlednom rade aj bohatý. Tie jeho hlášky nemali chybu: Znásilňujem len vo štvrtok a mám to dopredu dohodnuté. No čo by ste nato povedali? :D
- Calvina už meno je zvláštne, ale páči sa mi rovnako ako jeho nositeľka. Život sa s ňou nemaznal okrem toho, že po otcovej smrti žila u jeho známeho, ktorý sa hral na zbožného človeka, pomaly kňaza ani to mu nepomohlo a on aj celá jeho rodina boli hrozní ľudia. Potom ešte skončila ako manželka "Diabla Glennistera" a s manželom sa videla raz za čas, lebo behal kade tade. Možno by mi to v inej knihe vadilo, ale tu mi to prišlo v pohode, lebo sa Calvina neľutovala. Ako ho ona veľmi miluje. Ako bude bez neho žiť... Nič také. Venovala sa sebe, ľuďom a žila. Užívala som si to s ňou. Večierky, nákupy ...
- bola som v šoku, že sa Toby oženil (prezrádzam trochu z deja). Naozaj som to nečakala, ale má čo si zaslúžil. Ako chlap mal mať aspoň malé gule, ale nie on sa správal horšie ako baba. Aj Calvina mala viac odvahy ako on.
- boli tam spomenuté aj také menšie postavičky na oživenie deja, čo sa mi páčilo. Dvojičky, milenka, Ninnian, Rupertova teta ...
- ten jeho dom (sídlo) bol naozaj depresívny. Neviem ako dokázala jeho matka žiť s jeho otcom, ale ak to bolo dohodnuté manželstvo, tak zrejme nemala na výber a možno v ňom videla aj niečo dobré, aj keď neviem si predstaviť čo. A ešte musela žiť v takom depresívnom prostredí.
- koniec ma prekvapil. To že úplný koniec mi prišiel odfláknutý nie je nič nové. Milujem ťa. Aj ja ťa milujem. Bla, bla bla. Na konce som pes, ale to čo sa tam stalo ma prekvapilo, aj keby nemalo. Už som bola taká osprostená, že som upodozrievala každého. V každom som videla podozrivého. Určite odporúčam na oddychové čítanie, lebo cca 180 strán je taká rýchlovka, ale aj napriek tak málo stranám knihe nič nechýbalo. Pre mňa bola zaujímavá. Neviem či už som tak zvyknutá na svoje autorky, že viem čo kedy mám očakávať (aj keď sa občas prepočítam), ale tu to bolo také prekvapivé. Hlavne to ako sa vlastne dali dokopy a kto bol zlý. To ma trochu prekvapilo.

Za mňa:

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...