streda 24. decembra 2014

Šťastné a Veselé Vianoce

Najskôr by som Vám chcela popriať Šťastné a Veselé Vianoce plné lásky, pokoja, harmónie a nezabudnite, že ide o to oddýchnuť si, užívať si a nie stresovať. My už sme po večeri. Lehním a pozerám Ja zloduch a napchávam sa (takže ak sa už neozvem prehnala som to a pukla som :).

Ešte tu máme vyhodnotenie Mojej 1. giveaway.
Chcela som ju vyhodnotiť už skôr, ale nakoniec som si povedala, že darček som poslala a počkám si kým bude isté, že je rozbalený. Keďže viem, že je rozbalený a že potešil (až dvakrát obdarovaného a aj darcu. Aká som bola vyšťastnená, že som vybrala dobre a že som urobila niekomu radosť. Naozaj príjemný pocit.)

Výherkyňou sa stala - Lucia Kaločaiová :) Gratulujem ešte raz.

A čo to teda vyhrala? Čo sa skrývalo za všetkými tými otáznikmi? Len také malé drobnostičky, ale darované zo srdiečka :)


Keďže píšem hlavne o romantických knihách, tak by bol hriech, aby tam nejaká nebola (Tessa Dareová - Zvábená siréna). Z kozmetiky som tam pribalila Alverde masielko a pár ozdôb na nechtíky. Z nekozmetiky vosk od Yankee Candle - Christmas Cookies (poviem vám, že nie som na sladké vône, ale túto som si skoro nechala. Voňala na zahryznutie. Ešte teraz ju cítim.) Keďže mám rada aj kancelárske veci, tak som tam pribalila mliečny blôčik a k nemu rozprávkové pero z rozprávky Na vlásku (no pomôžem si, keď mám rada rozprávky?). Samozrejme nemohlo chýbať ani niečo pod zub a to moja obľúbená arašidová nátierka. A k tomu všetkému aj vlastnoručne písaný list. Už tak dávno som neposielala žiadny list, že aj toto mi spravilo radosť.

Mám rada prekvapenia (teda, ak sú dobre) a som rada, že aj toto moje prekvapenie urobilo radosť.

Dúfam, že ste dnes mali krásny deň. Ja som si dnešok užila, aj keď nebol dokonalý, ale bol parádny. Dočítala som Divergenciu, čo síce nie je vianočná kniha, ale bola úžasná a teraz idem popri napchávaní, pozeraní rozprávok a vegetení obkukávať darčeky od Ježiška :)

streda 17. decembra 2014

Lisa Kleypasová - Dažďová cesta vo Friday Harbore


Anotácia:
Kleypasová nás ustavične presviedča, že romantika môže byť súčasťou nášho každodenného života.
Umelecká sklárka Lucy Marinnová žije s priateľom Kevinom v krásnom mestečku Friday Harbor v štáte Washington. Kevina pokladá za spriaznenú dušu. Odmalička mala nadprirodzené schopnosti, vďaka ktorým vedela vytvárať nádherné diela zo skla. Kevin ju však podvedie s jej sestrou a Lucy ostane citovo zmätená. Záchranou môže byť majiteľ vinohradu Sam Nolan. Lucy si však po sklamaní z predošlého vzťahu neverí - hoci to medzi nimi iskrí, váha, či má znova riskovať. Možno sceliť rozbitý život tak, aby vzniklo niečo krásne?

O knihe:
- original - Rainshadow Road
- 2. časť zo série Friday Harbor:
Štedrý deň vo Friday Harbore; Dažďová cesta vo Friday Harbore; Jazero snov vo Friday Harbore; Krištáľový záliv vo Friday Harbore; Lightning Bay (u nás ešte nevyšla)
- obálka - neviem sa rozhodnúť, ktorá sa mi páči viac. Naša? Origoš? Obe majú niečo do seba, ale tá origoš sa ku knihe hodí viac.

zdroj

Moje pocity:
- anotácia je ako keby som ju písala ja :D Aj ja preskakujem z jednej myšlienky na druhú a potom to tak vyzerá.
- kniha začína Lucynim detstvom. Najskôr mi to prišlo také, že prečo. Moc ma to nezaujíma. Mám radšej, keď sa kniha začne priamo vhupnutím do deja a postupne sa dozvedáme čo sa stalo, nejaké čriepky z minulosti... Ale tu sme sa najskôr dozvedeli, čo sa stalo Lucy, keď bola dieťa a mohli sme si utvoriť obraz o jej sestre, rodičoch a Lucy hneď od začiatku. Takže to vôbec nebolo zlé.
- potom prišlo odhalenie, že jej sestra a jej priateľ spolu chrápu. A ešte ten neverník (pôvodne to bolo iné slovíčko) z toho obvinil Lucy (aj keď nie úplne priamo, ale stačí čítať medzi riadkami). Môj ty bože. Odhaliť, že ste mali celý čas po svojom boku neznámu osobu a vykľulo sa z nej hovädo nie je nič príjemné. Ale zase v tom najhoršom prišiel na scénu Sam. Veď ako sa hovorí - Klin sa klinom vybíja. (Aj keď nie vždy to musí byť pravda. Občas je dobre si aj oddýchnuť a byť single. Teda v tom prípade, že by sa jej do života nepriplietol Sam.)
- Sam sa spolu so svojím bratom stará o malú Holly, dcéra ich mŕtvej sestry. Práca občasnej pestúnky mu ide veľmi dobre a niektoré tie rozhovory medzi ním a Holly sú veľmi zábavné. Úplne sa hodí na rolu bláznivého strýka.
- Sam je vinár, sympaťák, vedátor, vtipálek... Takže obľúbiť si ho hneď v prvej časti netrvalo dlho a ako hlavný hrdina nesklamal. Dozvedeli sme sa nejaké zaujímavosti o jeho detstve, ako sa dostal k tomu čo robí a podobné pikošky. Tie jeho bláznivé trička nemali chybu. Hlavne to s modrou telefónnou búdkou :*
- jednou zo zaujímavosti boli aj čary, ktoré sa tam diali. Ako beriem, verím, ale knihu teda mohli strčiť medzi fantasy alebo čo ja viem, ale nie zo súčasnosti. Ale nebolo to zlé, len také zvláštne.
- stretli sme sa tu aj s Markom a dozvedeli sme sa čo majú s Maggie nové
- dozvedeli sme sa nejaké zaujímavosti o skle
- bola tam parta motorkárov. Tí mohli byť spomenutí aj viac, aspoň trošku viac.
- som zvedavá na Alexa. Aký z neho bude hlavný hrdina. A hlavne ako dokáže spraviť autorka z "alkoholika" a úplnej trosky hlavného hrdinu. Tak nato som už veľmi zvedavá.
- s postavami to bolo tak narovnako ako v prvej časti - Sam; Lucy; Mark; Holly; Alex; Kevin - jej ex; Alice - jej sestra; Justine a Zoe, jej kamarátky a jej rodičia
- ďalšou zaujímavosťou bol príbeh jej otca, ale nič vám nepoviem :P
- ak prekusnete, že sa v knihe dejú zázraky (čo mne nevadí, ale mohli ma nato pripraviť), tak určite stojí za prečítanie

Za mňa:

sobota 13. decembra 2014

Lisa Kleypasová - Štedrý deň vo Friday Harbore


Anotácia:
Keď šesťročnej Holly, ktorá nikdy nepoznala svojho otca, zomrie mama, dievčatko prestane hovoriť. Markovi Nolanovi, slobodnému mladému mužovi, sa zdá, že šesťročné dieťa k šťastiu nepotrebuje, no čoskoro príde na to, že pre svoju neter Holly urobí všetko, aby jej vrátil šťastné detstvo. "Začni tým, že ju budeš ľúbiť," požiadala ho sestra Victoria v poslednej vôli. "To ostatné príde samo." Ani Maggie Collinsová po smrti svojho manžela už nemá odvahu, aby sa znova zaľúbila, no páči sa jej detský svet fantázie a zázrakov. Keď do jej hračkárstva zavíta malá Holly, okamžite pochopí, že dieťa potrebuje vieru v zázraky. Traja osamelí ľudia sa ocitli na križovatke života. Každý z nich čoskoro uverí, že Vianoce sú obdobím, keď sa splnia aj najtajnejšie želania.

O knihe:
- originál - Christmas Eve at Friday Harbor
- 1. časť zo série Friday Harbor:
Štedrý deň vo Friday Harbore; Dažďová cesta vo Friday Harbore; Jazero snov vo Friday Harbore; Krištáľový záliv vo Friday Harbore; Lightning Bay (u nás ešte nevyšla)
- obálka - nohy? To vážne by ma mali zaujať niekoho nohy? Originál obálka sa mi páči viac ako naša.

zdroj

Moje pocity:
- najskôr som sa bála, že to nebude pravá Lisa. Anotácia nuda ako nejaký lacný film. A tá hrúbka? To si robí niekto srandu? Kde je zvyšok knihy? Ak toto dá Lisa, aby ma to dostalo je fakt druhá kráľovná v tejto oblasti. A čo myslíte? Áno, korunku by som jej darovala.
- začiatok bol smutný. Dokonca som pri prológu slzila a to sa skladal, len zo 6 krátkych vetičiek, ale takých úprimných a zo srdiečka. Bolo to vlastne jedno jediné želanie, ktoré dokáže splniť naozaj len Santa.
- bola som smutná, aj keď Holly zomrela mamička, im sestra a o malú Holly sa museli postarať dvaja strýkovia, ktorí toho o malých dievčatkách veľa nevedeli, ale bolo pekné, že sa Mark malej nezbavil a postaral sa o ňu.
- Sam mi najskôr nebol sympatický tými jeho rečami a tým, že ich k sebe nechcel zobrať, ale potom sa z neho vykľul vtipálek. Už sa na neho teším ako na hlavného hrdinu.
- Maggino hračkárstvo - raj na zemi s vílami a inými čarovnými vecami. Tam by som sa zrejme vedela zabaviť. Keď niekto miluje, čo robí je to vidno.
- domček pre víly, ktorý vyrobila Maggie sa mi páčil a tie jej opisy (niekto by povedal výmysly - ja nie) sa mi tiež veľmi páčili. Nemala by som to priznávať, ale aj ja verím na víly, škriatkov a iné čarovnosti a to nie som ani malá (ak nerátame výšku).
- Maggie mala okrem obrovskej fantázie aj obrovské srdiečko. To ako sa starala o toho nie moc pekného, všetkými chorobami skúšaného psíka, ktorý ale kašlal nato a myslel si, že je krásny a asi aj zdravý, tak to bolo milé. Niektorí ľudia sa nevedia starať ani o zdravých psíkov a nieto ešte o takých, ktorých by nik iný nechcel. To hovorí za všetko.
- Mark pracoval s kávou a veľmi pekne a lákavo tam o nej hovoril. Hodím vám sem malú ochutnávku.
Rád začínam deň s novinami a jamajskou kávou Blue Mountain. Popoludní si pochlipkávam ďalšiu šálku a pritom nadávam na ragbyové mužstvá Mariners alebo Seahawks. Páči sa mi predstava, že v jedinej šálke kávy sú chute z miest na svete, na ktoré sa nikdy nedostanem. Chute z tanzánskych svahov Kilimandžára, z indonézskych ostrovov, z Kolumbie, Etiópie, Brazílie, Kamerunu... Páči sa mi aj to, že vodič kamióna si môže pochutnať na rovnako dobre j káve ako milionár. No najviac zo všetkého mám rád ten rituál. Pitie kávy spája priateľov, je príjemným zakončením obeda či večere... a môže sa stať, že príležitostne priláka krásnu ženu do môjho bytu.
Mám chuť na kávu. Toto dokáže len Lisa. Tak čo navnadila som vás na kávu alebo aspoň na knihu?
- rozmýšľala som, kedy sa tí dvaja stihla zamilovať. Stretávali sa často, takže čas bol, ale on bol celý čas (skoro celý) zadaný. To mi prišlo zvláštne. To mal akože zadné vrátka? Buď priateľka alebo nový objav? Ale možno mu len trochu dlhšie trvalo rozhýbať sa.
- Holly bolo zlaté dievčatko. Ja nie som moc na deti, ale ju by som si vedela obľúbiť aj nechať.
- Alex, ich brat, bol zaujímavý, šikovný, fešák... Len by som mu chcela vidieť do hlavy. Prečo bol taký, aký bol? Kvôli nie moc ukážkovej rodine/detstvu? Kvôli nesprávnej manželke? Kvôli čomu?
- postáv tam nebolo extra veľa, ale boli dobre - Maggie; Mark; Holly; Sam a Alex, Markovi bratia; Shelby, Markova priateľka; Maggina rodina, ale tí len tak trochu
- Deň Vďakyvzdania je pekná myšlienka/sviatok. Vzdávať vďaku za niečo. Aj u nám by sa zišlo oslavovať ho. Myslím si, že ľudia si neuvedomujú, že by mali byť vďačný zato, čo majú a nie len stále nadávať a chcieť stále viac a viac a neužívať si to čo majú.
- človeka to trošku navnadí sviatočne. Hlavne tá vybuchnutá morka.
- koniec ma trošku zarazil. To je všetko? Nič viac? Ale nebol zlý, len by som chcela ešte viac, viac, viaaaac a nebolo.
- tuším, že je kniha aj sfilmovaná, ale videla som len kúsok na YT a zľakla som sa hlavného hrdinu, takže to nechcem vidieť a dúfam, že to nikto nebude pozerať a prestanú s filmovaním mojich kníh, lebo niektoré tie romantické knihy/filmy sú hotový brak. Nehovorím, že sa to nedá pozrieť, ale niekedy len raz a stačí, lebo sa potom cítite trápne, že čo to čítate. A pritom ja viem, že to čo čítam je v mojej hlave úžasné a to čo oni dajú do filmu je úplne niečo iné. Viem, že kniha vs. film skoro vždy (nájdu sa aj výnimky) vyhrá kniha, ale toto je už moc.
- takže kniha stojí určite za prečítanie a film nechám na Vašom uvážení. Ak ho uvidíte dajte mi vedieť ako sa vám páčil.

Za mňa:

utorok 9. decembra 2014

Johanna Lindseyová - Tajomný dar


Anotácia:
V rodinnom sídle Maloryovcov žije tretí markíz z Haverstonu - Jason Malory. Keď sa pred tridsiatimi rokmi zaľúbil do slúžky Molly a mal s ňou syna Dereka, vtedy mu ani nenapadlo, že by sa s ňou mohol oženiť. Za manželku si zobral grófku Frances a zveril jej aj synovu výchovu. Čoskoro zistil, že to bolo zlé rozhodnutie. S grófkou sa rozviedol a s Molly celý život udržiaval ľúbostný vzťah - navonok ďalej vystupovala ako gazdiná na panstve a rodina netušila, aký príbeh sa odohráva v pozadí. V predvianočných dňoch sa ako každý rok všetci stretávajú na panstve. Na stolíku pred kozubom sa z ničoho nič objaví slávnostne zabalený dar. Je stredobodom pozornosti, vzrušenia, dohadov... Nikto netuší, že v pravý čas prichádza posolstvo predkov, ktoré im pomôže odhaliť minulosť.

O knihe:
- original - The present
- 6. časť zo série o rodine Malory - Anderson
Miluj len raz; Nežná rebelka; Nežný darebák; Čaro mladosti; Vyznaj mi lásku; Tajomný dar; Zamilovaný darebák; V zajatí túžob; Neodolateľne zvodná; Niekto dokonalý; Búrlivé vyznanie
- obálka - páči sa mi. U Lindseyovej sa inak ani nedá.

Moje pocity:
- to, že je táto kniha šiesta časť, ale preložili ju u nás až teraz. Nevadí. Hlavne, že sa preložila, ale to že sa v preklade stratila polovica strán? OMG!!! Pením jak besná líška. Ľudia, ktorý nečítajú asi nepochopia aké je dôležité každé jedno slovíčko v knihe pre knihomoľa. (a ešte je aj nejak nakrivo odrezaná a skoro trčia stránky :P)
- nemám rada tenké knihy. Nie, že by som ich úplne nemala rada, veď ako rýchlovka sú dobre, ale jednoducho je nemožné tam poriadne rozbehnúť príbeh a ešte nemožnejšie, keď tam chcete toho napchať veeeeľa.
- zo začiatku mi tam nesadol vek hlavných hrdinov. Proste 30 rokov sa milovali a až teraz sa dokopali k tomu dať sa dokopy aj verejne? Trochu smutné, tak dlho spolu a zároveň od seba.
- nechápala som prečo si Molly nechce zobrať Jasona. Možno to bola iná doba alebo bola tak vychovaná, ale ja už som zvyknutá, že nie je nič nenormálne, keď si gentleman vezme neurodzenú ženu alebo naopak. Takže tie jej caviky mi prišli trochu zvláštne. Hlavne v tejto rodine, aj keď som ešte neprečítala všetky knihy, ale z počutia viem aká je to škandalózna rodina, takže jeden škandál hore-dole.
- okrem vzťahu Molly a Jasona sme sa dozvedeli ako to bolo medzi Jasonovými starými rodičmi a tam bol aj kameň úrazu. Okrem toho, že autorka tu chcela rozobrať pomaly celú rodinu Malory-Anderson, rozoberala tu aj 3 páry (Molly-Jason, Christopher-Anastasia, James-Georgina) a to už je na takúto tenkú knižku nereálne, aby to bolo dobre. Teda aspoň také dobré ako to mohlo byť. A taktiež ak to mala byť kniha o Molly a Jasonovi, tak tam mali byť spomenutí častejšie ako jeho starí rodičia, ktorý ich na plnej čiare zmazali z knihy a ostal po nich, len fliačik v anotácii, že je to ich kniha. Skôr by som túto knihu pokladala za knihu o Christopherovi a Anastasii ako o Molly a Jasonovi.
- príbeh o jeho prastarých rodičoch ma veľmi zaujal, ale asi z dôvodu hrúbky knihy sa nemohol viac rozoberať, čo bola škoda, lebo to bolo naozaj zaujímavé. Nebudem prezrádzať, ale vyjasní sa tam kopec vecí po otvorení toho tajomného daru.
- pripomína mi to knihu Lisa Kleypas - Láska v čase Vianoc, tiež sa tam chcelo rozoberať všetko - všetky čakanky, hlavný hrdinovia..., ale bohvie ako to nevypálilo. A takisto aj táto kniha. Nemôžem povedať, že je zlá, ale chýba jej ako by som povedala o človeku, sexepíl, ale možno je to naozaj len počtom stránok. Neviem.
- pred čítaním knihy by sa zišlo prečítať si predošlé knihy alebo rodokmeň, aby sa človek vyznal v toľkých menách, aj keď tam bolo napísané kto je kto, ale aj tak som v tom mala trochu mišung.
- dej sa odohrával na panstve v Haverstone
- čo z toho vyplýva? Kniha Vás síce na Vianoce nenavnadí možno na pár sekúnd. Je tam toho veľa na málo stranách. Za hlavných hrdinov považujem jeho prastarých rodičov, ale aj tak sa mi kniha páčila.

Za mňa:

nedeľa 7. decembra 2014

Novembrové úlovky

Článok mal byť už minulý týždeň nedeľu, ale nevydalo, keďže som nemala fotky a ani čas (preklad: bola som lenivá), takže ho tu máme dnes.

V Novembri sa nič také nedialo. Aj keď stále som niečo vybavovala, behala a nestíhala, ale boli sme aj na menších nákupoch v Trenčíne, Nitre (tam sa nám to úplne nevydarilo podľa predstáv), takže ja už mám všetky Vianočné darčeky nakúpené, zabalené a čakajúce na poličke. Ešte nejakú maškrtu pre nášho malého trhača a samozrejme niečo veeeeeeľke pre mňa, lebo nesmieme zabúdať ani na seba.


Kozmetika:


Hesh, Multani Mati, minerálny íl (net) - takúto masku, že urob si sám som ešte nemala a keďže som lenivec som zvedavá ako ju budem používať a či mi aj pomôže
Cien men, gél na holenie (LIDL) - predtým som mala len peny a teraz som sa rozhodla skúsiť gél
Alverde, telové masielka (DM) - masielka sa mi rozkotúľali a zostalo mi len jedno aj to s takým pokazeným uzáverom, takže sa nedá zavrieť, lebo sa stále pretáča, ale to je jedno. Masielka pekne voňajú a s tým mojim si krémujeme ruky aj ja, aj priateľ pred spaním a aj keď vonia, tak mu ta vôňa nevadí a ani mne.
Guma na cvičenie (net) - ešte som s ňou poriadne necvičila. Najskôr si musím pozháňať nejaké cviky ako to vôbec funguje a čo s tým mám naťahovať.


Oblečenie:


Bundička (Gate) - bundička neprežila pranie a na pleciach sa mi trochu potrhala, takže teraz buď to budem nejako kamuflovať alebo neviem.


Ostatné:


Čierne bezdrôtové slúchadlá
Fialové bezdrôtové slúchadlá - obe som dostala od našich. Neviem načo dvoje, ale nevadí. Fialové dostali k cigaretám a čierne si nepamätám, kde kúpili.


Magnetická záložka (papiernictvo) - dostala som ju od maminky a bola som z nej vytešená ako malá. Záložky môžem a táto vyzerá, že sa neponičí, tak rýchlo ako tie papierové. A ešte je na nej aj chutná žabka a pekný nápis. Takže myslím, že pre knihomila pekný darček.


Vianočný baliaci papier (Lidl) - no nie je chutný? A za tie prachy je tam aj veľa papiera.

výhra v GW od Moniky na blogu monicainessence

Gabriella Salvete, púder a make-up - najviac som bola zvedavá na make-up, ale teda na akné to nie je bohviečo. Možno keby mal lepšie krytie, ale odtieň mi sadol lepšie ako by som si ho kúpila sama. Zatiaľ testujem a uvidíme ako si sadneme.

výhra v GW u Bašky na blogu biobeautysk

Jennifer L. Scottová - Lekcie Madam Chic - túto knihu som si pridala do wishlistu, len čo som si o nej prečítala na blogu u Vivi a keď som ju vyhrala veľmi som sa potešila, že sa z nej na mňa možno niečo nalepí, ale keďže mám momentálne blázninec, tak som sa v jej čítaní ďaleko nedostala
Panier des sens, krém na ruky -  krémik som dostala ako bonus, ale krémiky sa u mňa nikdy nestratia a tento mi vôňou strašne pripomína môjho tatu, aj ten používa všelijaké mastičky a potom vonia takto, ale vôňa je to príjemná a ten obal :*

výhra od Biodermy

Bioderma Atoderm, balzám na pery - na facebooku Biodermy som si zasúťažila a vyhrala som balzámik a keďže balzámiky dosť používam, tak som sa potešila a ide zima, bude mráz, určite sa hodí.


Knihy:


J.K. Rowlingová - Harry Potter a väzeň z Azkabanu 3
Truman Capote - Raňajky u Tiffanyho
- jeden pán mi daroval knihy. Ja som si nechala len dve a ostatné som posunula priateľovej mame. Inak netušila som, že Raňajky u Tiffanyho je aj kniha.


V novembri som najviac míňala na vianočné darčeky a v decembri sa v nakupovaní spustím a kúpim si vianočné darčeky, len a len pre seba :) Ako to máte vy s darčekmi pre seba? A čo ostatné? Nakúpené? Pobalené?

Prajem Vám krásnu nedeľu a dúfam, že ste poslúchali a Mikuláš doniesol veľa sladkostí, ovocíčka a všetkého možného :) Mňa teda prekvapil peknou nádielkou v topánkach (aj keď hanba mi, lebo som mala topánky špinavé ako Murko, takže tento týždeň mám za úlohu poumývať si všetky topánky a letné už všetky schovať:)

štvrtok 4. decembra 2014

Amanda Quicková - Milenka


Anotácia:
Keď sa Iphiginia Brightová dozvie, že jej milovanú tetu Zoe vydiera záhadný muž, rozhodne sa odísť do Londýna a ničomníka vypátrať. Vydáva sa za milenku tajuplného grófa Marcusa Mastersa, ktorý vraj zahynul rukou vydierača. Jedného dňa na plese sa stretne s človekom, ktorého by najmenej očakávala - s grófom Mastersom, ktorý túži spoznať svoju "milenku". Nebojácna Iphiginia sa ocitá v pasci - na jednej strane bojuje s vydieračom a na druhej s grófom, ktorý sa rozhodol chytiť krásnu podvodníčku za slovo.

O knihe:
original - Mistress
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - nepáčia sa mi hlavný hrdinovia. Ona vyzerá ako zombie, aj keď má zaujímavé šaty. On má nejakú nesympatickú hlavu. A prečo má vôbec uniformu?

Moje pocity:
- nechápem ako je možné, že knihy AQ sú také dobré a JAK má len taký lepší priemer. (Je to tá istá osoba?)
- bola som zvedavá, čo spraví Iphiginia, keď ho prvýkrát stretne a bola som prekvapená, ale zvládla to ako pravá dáma :D
- bola sranda, že mal milenku, ktorú ani nepoznal a vlastne to nebola ani jeho milenka v pravom slova zmysle, takže bolo jasné, že to musel napraviť. A ich prvé milovanie :D Trochu som sa zabávala a trochu mi jej bolo ľúto, keď si myslela, že dostal "záchvat" :D
- obaja hlavný hrdinovia boli veľmi inteligentný. Ona sa zaujímala o antické umenie a robila úžasné projekty. Kľudne by som o tom v knihe prijala aj viac. On to vedel so strojmi a mal plno technických nápadov.
- pátranie po vydieračovi bolo zaujímavé, ale netipovala by som kto je vydierač. Možno až kdesi pár strán pred odhalením.
- tajomstvá, kvôli ktorým ich vydierali boli zaujímavé, ale čakala som niečo oveľa horšie
- to čo sa vykľulo z toho múzea :D to nemalo chybu. Vážne som nečakala, že v tom múzeu budú "vystavovať" toto :D
- postáv tam bolo tak akurát. Ani sme sa nenudili, ani sme sa medzi nimi nestratili - Amelia, jej sesternica; Zoe, jej teta; priateľ jej tety; Adam, ich osobný tajomník; Herbert, jej priateľ; Hannah, jeho priateľka a jej muž; Bennet, jeho brat...
- dej sa odohrával v Londýne, ale na chvíľu sme sa dostali aj na mini výletík mimo
- brala by som viac Amelie s jej priateľom, lebo Amelia vyzerala byť zaujímavá osôbka a možno by sa niečo postupne vykľulo aj z jej priateľa
- stalo sa tam kopec veci. Niekde za polovicou som už ani nevedela, čo by sa ešte mohlo stať, ale dialo sa tam toho dosť aj potom.
- bola to dobrá kniha. Bavila ma. Nebolo tam nič okukané ani nudné.

Za mňa:

pondelok 1. decembra 2014

Moja 1. giveaway

A hneď vianočná.

Giveaway som nechcela robiť, lebo som si nechcela naháňať followerov/sledovateľov/čitateľov cez súťaže, ale keďže som si už viackrát vyskúšala aká je to radosť niečo vyhrať a ja rada robím ľuďom radosť, tak som sa rozhodla kašlať na všetko a jednu peknú giveaway usporiadať.

Ale aby to nebolo také jednoduché a aby to bolo naozajstné vianočné prekvapenie. Nebudete vedieť o čo sa súťaží. Takže dúfam, že máte radi prekvapenia.




Najskôr som chcela niečo kreatívne, aby ste mi poslali nejakú zaujímavú fotku, ale nebudem túto prvú giveaway komplikovať a dáme si jednoduché pravidlá.


Podmienky:

1. Môžte ma sledovať na 3 kanáloch (GFC, FB, INSTAGRAM) a za každý jeden si môžte dať komentár. Vysvetlenie sledujete ma cez GFC šup jeden komentár, sledujete ma aj na fb šup komentár, sledujete ma instantne šup komentár. Takže ak ma sledujete všade môžte si dať 3 komentáre pod TENTO ČLÁNOK. Dúfam, že sme sa pochopili. :)

ŽREBOVAŤ BUDEM LEN Z KOMENTÁROV POD TÝMTO ČLÁNKOM!

2. V každom komentári treba uviesť svoje meno pod ktorým ma na danej lokalite sledujete a email. Kto neudá email (nemusíte ak nechcete), tak musí sledovať vyhodnotenie a napísať mi maila sám.

3. Napísať mi, čo sa Vám u mňa páči, ktoré články radi sledujete. Napísať mi, čo sa Vám tu nepáči, čo by ste zmenili a poprípade aj ako.

Zapojiť sa môžu baby zo SR aj ČR. (Je mi ľúto, že to nemôže byť celosvetové, ale keď som pozerala poštovné, tak to sa jednoducho nedá.)
Súťaž potrvá od 01. 12. 2014 do 13. 12. 2014 do polnoci. V pondelok 15. 12. 2014 sa dozvieme meno výherkyne.
Žrebovať budem buď ručne alebo cez random. Uvidíme koľko sa vás prihlási a koľko budem mať času.

Po vyhlásení víťaza/víťazky (teda, až keď si otvorí balíček) sem pridám o čo ste mohli súťažiť :)

Držím Vám palce v giveaway a dúfam, že Vás balíček poteší. Snažila som sa vyberať veci, ktoré by urobili radosť mne. Prajem Vám krásny večer :)

sobota 29. novembra 2014

Považský hrad - stredoveká kuchyňa

Do tohoto článku som sa nemohla dlho dokopať. Hlavne preto, že bude trochu aj negatívny alebo ako to povedať. Proste čakala som od tohto výletu niečo viac ako som dostala.

Sobotu (16.8.2014) sme sa rozhodli ísť pozrieť na Považský hrad mala tam byť stredoveká kuchyňa, čo ma dosť navnadilo a povedala som si už sme tam síce boli a je to celkom ďaleko, ale prečo nie.
Na Beckove sme koštovali, teraz Vám presne nepoviem čo to bolo, ale bol to chutný pečený syr s džemom a chrumkavým chlebom. Či už to bolo stredoveké neviem, ale zaujímavé a chutné to bolo určite a preto som sa rozhodla ísť aj sem, že tu zase okoštujem niečo chutné a stredoveké. Musím však povedať, že pečené klobásky a kuracie neviem, či krídla alebo stehná (neostali sme dlho) nepovažujem za nejakú zaujímavú kuchyňu, ktorá by ma tam nalákala aj nabudúce.

Zrejme si každý pod stredovekou kuchyňou predstavujeme niečo iné, aj keď priateľ dostal bryndzový koláč s klobásou a to by som mohla nazvať stredoveké zaujímavé jedlo, ale keďže tam nebolo nič čo by som si dala ja a hlad je silnejší, tak sme tam neostali dlho a išli sme domov. Takže za mňa nabudúce už nie, ale vy skúsiť môžte (a potom mi dajte vedieť ako sa vám páčilo), lebo napríklad pán, ktorý tam mal vystavené archeologické vykopávky z hradu a jeho okolia, tak ten ma zaujal. Zaujímavo o tom rozprával a určite by som si pozrela zbierku, ktorú má doma.

Pozreli sme si ako sa pomaly zrúcanina hradu mení (hádam k lepšiemu). Chvíľu sme si aj vypočuli pána, ktorý rozprával niečo o hrade, ale keďže som bola lenivá tam stať, tak sme sa k skupinke nepripojili. Pobehali sme si po hrade, pozreli si výstavu fotiek, ktoré boli aj na predaj na záchranu hradu.

Nepáčilo sa mi, že na stránke bolo písané na nejakú hodinu a na tú hodinu ešte nič nebolo nachystané. Neviem prišlo mi to také chaotické. Buď tam mali napísať príchod neskôr alebo nachystať to načas alebo aj s nejakým meškaním, ale nie zase s veľkým.


Teraz už poďme na fotky.



Zaparkovali sme pri kaštieli. (toto je fotka z cesty domov, takže parkovisko je plné)


Potom sme vyšliapali takýto kopček.




A potom kuštek väčší asi 15 minút.


Ak budete po ceste unavený môžte si oddýchnuť na tejto lavičke, ak ju nájdete.


Po chvíli sa vám za stromami ukáže skrývajúca sa zrúcanina Považského hradu


Môžte vidieť, že na zrúcanine sa pracuje.


Na začiatku tam nebolo veľa ľudí.


Tu sú spomínané fotografie zrúcaniny hradu, ktoré boli na predaj.


výhľad


Tu je ten pán, ktorý rozprával nejaké zaujímavosti o hrade, ale keďže sme boli viac hladní ako zvedaví, tak sme sa nepridali.


Priateľ dostal aj koláčik. Ten mi prišiel celkom ako stredoveká kuchyňa, aj keď možno nie je, ale ten by ma o tom presvedčil. Ale tie chystané klobásky a kuracie krídelka alebo stehienka, tak tie by ma nepresvedčili ani keby som umierala hladom.


Postupne sa to pomaly napĺňalo. Neviem či sme my mali zlé info o čase, ale myslela som, že tam prídeme a bude všetko nachystané a v plnom prúde a prdlajs. Čakali sme tam ako tie čakanky od Lisy Kleypas (až nato, že im to v knihe dopadlo lepšie ako našim bruškám).


Ale musím povedať, že pánko, ktorý tam mal výstavku veci, ktoré sa našli na hrade alebo v okolí, tak ten ma veľmi zaujal. V dedine by mal mať izbu, v ktorej tieto vecičky vystavuje. Pridávam aj článok, ktorý som o ňom našla. TU. Takže ak budete na hrade odporúčam Vám navštíviť ho. Ak vás nezáujme to čo tam má (o čom pochybujem), určite vás zaujme svojím rozprávaním. Aspoň mne sa s ním príjemné rozprávalo. Teda ja som skôr počúvala a nasávala informácie.





Neviem, či odporúčam ísť tam kuk, aj keď vlastne prečo nie. Len nemajte veľké očakávania, ale možno sa to do budúceho roka zlepší a bude aj čo jesť a aj všetko načas. Lebo možno potom, čo sme odišli to tam ožilo, keďže malo byť nejaké vystúpenie a bohvie čo ešte. Ale keďže aj počko vyzeralo, tak všelijako, tak sme sa naozaj nechceli zdržovať. A boli sme aj hladní a stredovekej kuchyne by sme sa nedočkali, tak sme sa tam neohriali dlho. Nasadli sme do auta a šli domov.

Dúfam, že sa vám článok páčil a nezdá sa vám priveľmi negativistický. Prajem peknú sobotu a poriadne si ju užite :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...