sobota 29. novembra 2014

Považský hrad - stredoveká kuchyňa

Do tohoto článku som sa nemohla dlho dokopať. Hlavne preto, že bude trochu aj negatívny alebo ako to povedať. Proste čakala som od tohto výletu niečo viac ako som dostala.

Sobotu (16.8.2014) sme sa rozhodli ísť pozrieť na Považský hrad mala tam byť stredoveká kuchyňa, čo ma dosť navnadilo a povedala som si už sme tam síce boli a je to celkom ďaleko, ale prečo nie.
Na Beckove sme koštovali, teraz Vám presne nepoviem čo to bolo, ale bol to chutný pečený syr s džemom a chrumkavým chlebom. Či už to bolo stredoveké neviem, ale zaujímavé a chutné to bolo určite a preto som sa rozhodla ísť aj sem, že tu zase okoštujem niečo chutné a stredoveké. Musím však povedať, že pečené klobásky a kuracie neviem, či krídla alebo stehná (neostali sme dlho) nepovažujem za nejakú zaujímavú kuchyňu, ktorá by ma tam nalákala aj nabudúce.

Zrejme si každý pod stredovekou kuchyňou predstavujeme niečo iné, aj keď priateľ dostal bryndzový koláč s klobásou a to by som mohla nazvať stredoveké zaujímavé jedlo, ale keďže tam nebolo nič čo by som si dala ja a hlad je silnejší, tak sme tam neostali dlho a išli sme domov. Takže za mňa nabudúce už nie, ale vy skúsiť môžte (a potom mi dajte vedieť ako sa vám páčilo), lebo napríklad pán, ktorý tam mal vystavené archeologické vykopávky z hradu a jeho okolia, tak ten ma zaujal. Zaujímavo o tom rozprával a určite by som si pozrela zbierku, ktorú má doma.

Pozreli sme si ako sa pomaly zrúcanina hradu mení (hádam k lepšiemu). Chvíľu sme si aj vypočuli pána, ktorý rozprával niečo o hrade, ale keďže som bola lenivá tam stať, tak sme sa k skupinke nepripojili. Pobehali sme si po hrade, pozreli si výstavu fotiek, ktoré boli aj na predaj na záchranu hradu.

Nepáčilo sa mi, že na stránke bolo písané na nejakú hodinu a na tú hodinu ešte nič nebolo nachystané. Neviem prišlo mi to také chaotické. Buď tam mali napísať príchod neskôr alebo nachystať to načas alebo aj s nejakým meškaním, ale nie zase s veľkým.


Teraz už poďme na fotky.



Zaparkovali sme pri kaštieli. (toto je fotka z cesty domov, takže parkovisko je plné)


Potom sme vyšliapali takýto kopček.




A potom kuštek väčší asi 15 minút.


Ak budete po ceste unavený môžte si oddýchnuť na tejto lavičke, ak ju nájdete.


Po chvíli sa vám za stromami ukáže skrývajúca sa zrúcanina Považského hradu


Môžte vidieť, že na zrúcanine sa pracuje.


Na začiatku tam nebolo veľa ľudí.


Tu sú spomínané fotografie zrúcaniny hradu, ktoré boli na predaj.


výhľad


Tu je ten pán, ktorý rozprával nejaké zaujímavosti o hrade, ale keďže sme boli viac hladní ako zvedaví, tak sme sa nepridali.


Priateľ dostal aj koláčik. Ten mi prišiel celkom ako stredoveká kuchyňa, aj keď možno nie je, ale ten by ma o tom presvedčil. Ale tie chystané klobásky a kuracie krídelka alebo stehienka, tak tie by ma nepresvedčili ani keby som umierala hladom.


Postupne sa to pomaly napĺňalo. Neviem či sme my mali zlé info o čase, ale myslela som, že tam prídeme a bude všetko nachystané a v plnom prúde a prdlajs. Čakali sme tam ako tie čakanky od Lisy Kleypas (až nato, že im to v knihe dopadlo lepšie ako našim bruškám).


Ale musím povedať, že pánko, ktorý tam mal výstavku veci, ktoré sa našli na hrade alebo v okolí, tak ten ma veľmi zaujal. V dedine by mal mať izbu, v ktorej tieto vecičky vystavuje. Pridávam aj článok, ktorý som o ňom našla. TU. Takže ak budete na hrade odporúčam Vám navštíviť ho. Ak vás nezáujme to čo tam má (o čom pochybujem), určite vás zaujme svojím rozprávaním. Aspoň mne sa s ním príjemné rozprávalo. Teda ja som skôr počúvala a nasávala informácie.





Neviem, či odporúčam ísť tam kuk, aj keď vlastne prečo nie. Len nemajte veľké očakávania, ale možno sa to do budúceho roka zlepší a bude aj čo jesť a aj všetko načas. Lebo možno potom, čo sme odišli to tam ožilo, keďže malo byť nejaké vystúpenie a bohvie čo ešte. Ale keďže aj počko vyzeralo, tak všelijako, tak sme sa naozaj nechceli zdržovať. A boli sme aj hladní a stredovekej kuchyne by sme sa nedočkali, tak sme sa tam neohriali dlho. Nasadli sme do auta a šli domov.

Dúfam, že sa vám článok páčil a nezdá sa vám priveľmi negativistický. Prajem peknú sobotu a poriadne si ju užite :)

štvrtok 27. novembra 2014

Jayne Ann Krentzová - Dotyky lásky


Anotácia:
Charity nestojí o sobáš, ktorý by spájal majetky rodinnej firmy s majetkom bohatého snúbenca a na poslednú chvíľu zruší zásnuby. Uchýli sa z veľkomesta na vidiek, kde ju čaká veľká láska.

O knihe:
original - Deep Waters
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - nie je zlá, ale ja som si predstavovala krajších hlavných hrdinov :P

Moje pocity:
- Hlboké vody - mám riešiť, že originál názov sa hodí ku knihe tisíckrát viac? Asi ani netreba.
- neviem, či sa Charity uchýlila na vidiek. Ja si pod slovom vidiek predstavujem skôr nejakú farmičku, niekde na samote alebo domček na dedine a ona žila skôr niekde pri mori, na pobreží, ale tak oproti veľkému mestu je asi všetko vidiek.
- každá kapitola začínala citátom, myšlienkou z Denníka Haydena Stonea (O tajomstvách vody) a celkom to boli zaujímavé vetičky. Napríklad: Najnebezpečnejšie prúdy sú tie, ktoré víria v plytkých vodách, kde si človek myslí, že je v bezpečí.
- s tými myšlienkami o vode bola spojená aj stará filozofia, ktorú Elias ovládal. Bolo to celkom zaujímavé, ale občas som tým jeho rečiam o vode nerozumela a niekedy ich bolo až príliš a človeku s tým liezol na nervy. Ale tak to bol on a bez toho by to nebolo ono a nebol by tým čudákom za akého ho všetci pokladali.
- taktiež s tou filozofiou bolo spojené akési bojové umenie (alebo ako to nazvať) a to sa mi tiež páčilo. Hlavne, keď sme odhalili aká "zbraň" sa pritom používa.
- Charity vlastnila v Prístavisku Bláznivého Otisa kníhkupectvo. Už len kvôli tomu mi bola sympatická, aj keď mala aj iné dobré vlastnosti a veci, ktoré zvládala, že klobúk dole, ale kníhkupectvo je kníhkupectvo. To je skoro ako vlastná knižnica v rozmeroch XXL.
- jednu vec, ale nechápem (teda nie len jednu). Ako tam mohli ľudia zarábať a žiť z tých svojich obchodíkov? Veď tam toho asi veľa nepredali a hlavne Elias. Ale dobre, ten peniaze mal, ale čo ostatní?
- mám rada zvieratá v knihách a papagája som ešte asi nezažila. Ale Otis nebol len taký obyčajný papagáj. Volalo sa po ňom mólo, jazdil na kolotoči a bol tak trochu šiši, ale bolo s ním aspoň veselo. Hlavne to jeho cha, cha, cha, ktoré bolo často dosť drzé. Samozrejme, že sa prejavil aj ako hrdina. Ako správny pirátsky papagáj, aj keď s pirátmi nemal nič spoločné, ale mne sa spájajú papagáje práve s pirátmi.
- postáv tam bolo tak akurátne (ani veľa, ani málo) - Meredith a Davis, jej súrodenci; Brett, jej ex priateľ; ľudia z móla; mimozemskí blázni; nejaké osoby z jeho minulosti...
- dej sa odohrával hlavne na móle, ale dostali sme sa aj do Seattlu
- riešilo sa tam veľa veci - vzťah medzi Charity a Eliasom, pristátie mimozemšťanov, predaj móla, teda čo s ním bude ďalej a ešte kopec iných vecí. Takže nuda o zážitky nebola, ale niekedy sa to dosť vlieklo a to mi trochu vadilo.
- páčilo sa mi to ich súťaženie vo varení. Proste, že raz varil Elias, raz varila Charity a obaja boli veľmi dobrý v kuchyni. Toto sa mi rátalo, keďže ja a varenie :/ Mohlo by sa zaviesť, že v knihách by boli na konci aj recepty. Nech si skúsime, čo to vlastne hrdinovia jedli a ako to chutilo.
- taktiež sa mi páčilo, že v nechtovom štúdiu Radiance mali zákazníčky svoju vlastnú farbu laku na nechty, ktoré im vytvorila a vymyslela Radiance. Len by ma zaujímalo ako to fungovalo, to mali stále na nechtoch len jednu farbu laku? Veď to musela byť nuda, ale zase bolo to také osobité, luxusné.
- ešte jedna zaujímavosť. Citujem: Meredith mala svetloružové vlasy z príťažlivej tváre sčesané dozadu. Čiernosvetlohnedé sako... Svetloružové vlasy? To vážne alebo sa kopli? Aj ja som už mala ružové vlasy, takže vôbec by som nemala nič proti tomu, ale ona ako šéfka veľkého podniku a ružové vlasy? A čo je to za farbu čiernosvetlohnedá?
- celkom by ma zaujímal vzťah Meredith a... Ale kniha o nej asi nie je, takže viac pikantností o svetlovlasom Vikingovi sa asi nedozvieme. Škoda.
- kniha sa mi páčila.  Možno nebola, že wawky, wawky, ale určite nebola ani nudná (možno len občas). Hlavne, keď sa tam rozoberalo pristátie mimozemšťanov a pátralo sa po vrahovi. Vtedy to malo grády.

Za mňa:

štvrtok 20. novembra 2014

Jayne Ann Krentzová - Sladké bohatstvo


Anotácia:
Temperamentná Jessie sa vzbúri proti želaniu svojho otca, ktorý by uvítal, keby sa vydala za dravého manažéra jeho firmy. Bojí sa, že jej nápadníkovi ide skôr o dedičstvo, ako o ňu samu. Príťažlivý Sam však robí všetko pre to, aby ju presvedčil o opaku...

O knihe:
original - Sweet fortune
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - hrdinovia sa mi nepáčia, ale ku knihe sa hodia, takže pohoda

Moje pocity:
- strašne, strašne, strašne veľa sa tam riešil vzťah medzi Jessie a Samom. Ako keby neexistovalo nič iné. Toto mi tam trošku dosť liezlo na nervy. Nehovorím, že toto bola jediná vec, ktorá sa tam riešila, ale na mňa to bola najvýraznejšia vec a niekedy až otravná.
- Jessie mi bola sympatická tým jej pracovným životom. Vystriedala kopec zamestnaní, z viacerých (ak nie zo všetkých) ju vyhodili, ale stále bola optimistická a dokonca vyhadzov oslavovala šampanským. Dá sa povedať, že sa hľadala a možno nakoniec našla čo hľadala.
- Sama som zo začiatku nemala rada. Prišiel mi naozaj len ako taký žralok, ale postupne sa z neho vykľul sympoš.
- tá detektívka čo sa tam odohrávala bola zaujímavým spestrením, ale pre mňa neuveriteľným. A to si hovorím, že ja uverím všeličomu. Veď aj uverím, aj tomuto by som uverila, keby všetko tak dokonalo nevyšlo a všetko vyriešili bez pomoci.
- jej otec mi bol sympatický. Taký starý bručoun, ale to, že tak veľa robil aj na úkor rodiny mi sympatické nebolo. Ale tak každý má v živote iné priority a keď to bola preňho práca, čo už s ním.
- Elizabeth, jej sestra mi prišla rozumom staršia ako 12 rokov, ale bola zlatučká.
- dve mamy, tak to bola zvláštna vec. Ale zase aj dve mamy mali a o malú Elizabeth, Jessinu sestru sa nemal kto starať. Musela sa o ňu starať Jessie, takže mi to príde ako poriadne rozvrátená rodina, ale zase  možno len nevedeli naviazať vzťahy.
- na veľa miest sme sa nedostali, ale postáv tam bolo dosť
- v príbehu boli aj nejaké tie detektívne zápletky, takže nuda nebola. Len škoda, že boli také trochu ako keby pritiahnuté za vlasy.
- Jessina teta bola o ničom psychoška. Prišla mi sama na hlavu. Veď tam hovorila také veci, čo ani pravda nebola. Napríklad, že Jessin otec je stratený prípad a keď sa s ním Jessie snaží nadviazať nejaký ten kontakt a vzťah je to zbytočné a nakoniec to až také zbytočné nebolo. A ešte kopec iných veci, kvôli ktorým mi bola nesympatická.
- kniha sa dala prečítať. Bola fajn, ale nejaká taká nezabudnuteľná alebo že by som ju čítala dokoliečka, tak to určite nie.

Za mňa:

štvrtok 13. novembra 2014

Barbara Delinská - Zrelí na lásku


Anotácia:
Debra Barryová prichádza do New Hampshiru, aby sa vyrovnala s bolestným rozvodom. Autorka úspešného televízneho seriálu môže konečne o sebe rozhodovať sama. Pri rekonštrukcii domu stretáva Grahama Reida, tajomného majstra tesára. Chvíľu trvá, kým nahliadnu do svojich duší a odhalia svoje tajomstvá. Potom akoby už nič nestálo v ceste ich láske...

O knihe:
original - The carpenter's lady
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - slečna mi skôr pripomína nejakú Jane z Tarzana alebo nejakú divošku, ale obálka je ružová a ružová väčšinou nie je zlá, takže v pohode

Moje pocity:
- to, že sa autorka original volá Delinsky, ale na slovensku Delinská s takým niečím som sa už stretla, čiže nič výnimočné, ale teda neviem, či by sa mi páčilo, keby mi niekto potentoval meno, ale stáva sa.
- začnite knihu nahou mužskou hruďou a určite ma nalákate
- veľkú časť knihy sa tam riešilo sexuálne napätie medzi hlavnými hrdinami. To mi trošku liezlo na nervy, ale tak ok.
- v knihe boli len oni dvaja a občasne telefonáty od iných a asi dve návštevy. Nebolo to zlé, aj s nimi sme sa zabavili, ale asi ma rozmaznalo viac postáv v knihe, takže takéto knihy "dvoch ľudí"  beriem ako oddychovky. Možno občas aj nuda.
- zaujala ma Debrina práca. Písala scenáre k seriálu. Najviac ma na tom zaujalo, že scenár môže písať viacero ľudí. O takom niečom som ešte nepočula a príde mi to zvláštne.
- taktiež sa mi páčila Grahamova práca. Bol tesár. A nie len taký obyčajný, ale podľa opisov mal veľmi dobré práce. Šikovných ľudí mám rada a obdivujem.
- Graham mi tam niekedy liezol na nervy aký bol blbec. Proste myslel si o nej len to najhoršie a bol dosť hnusný. Potom sme odhalili prečo bol taký, ale aj tak to bolo fuj.
- jej exmanžel ma poriadne prekvapil. Čakala som niečo iné.
- Debre a Grahamovi sa stalo presne to isté. Prvýkrát by som to aj brala, ale pri druhej situácii mi to prišlo už trochu moc? Nehovorím, že sa to nemohlo stať, ale bolo toho na mňa už dosť. Náhody-nenáhody ma nebavia.
- toho prerábania jej domu tam mohlo byť viac. Mňa by to určite bavilo, ale aj tá trocha bola fajn. Ja by som nemala gule spať v šope a chodiť sama po tme cikať alebo čo do domu. Zato má Debra môj obdiv.
- kniha ma celkom bavila. Ako nedialo sa tam nič napínavé, detektívne. Riešil sa tam vzťah medzi hlavnými hrdinami, jej rozvod a nejaké jeho problémy. Takže to bolo skôr o vzťahoch. Dalo sa to prečítať. Bolo to fajn. Nič z čoho by som padla na zadok, ale občas treba čítaj aj takéto oddychovky.

Za mňa:

štvrtok 6. novembra 2014

Kat Martinová - Nenaplnená nevinnosť


Anotácia:
Jessica Foxová nebola vždy sebavedomá mladá dáma v centre londýnskej smotánky. Narodila sa ako chudobná a žila na ulici, kým jej osud neprihral ochrancu - starnúceho markíza z Belmoru. A osud pokúša aj ďalej, keď sa zaľúbi do arogantného markízovho syna kapitána Matthewa Seatona.
Matthew sa po návrate z námornej služby rozhodne, že sa poráta so zmyselnou kráskou, ktorá, ako sa nazdáva, má záujem o titul markízy. Hoci sa citom bráni, postupne proti svojej vôli podlieha túžbe mať ju pre seba. Jessica je odhodlaná urobiť čokoľvek, aby získala jeho lásku. Minulosť ju však prenasleduje a ohrozuje splnenie jej snov.

O knihe:
original - Innocence undone
- 1. časť zo série Kingsland:
Nenaplnená nevinnosť; Nebezpečné vášne
obálka - páči sa mi. Tá žltá/zlatá vyzerá tak luxusne. Hlavný hrdinovia sú sympatickí. Obrázok je pekný, aj keď je škoda, že je len taký malý a veľa z nich nevidíme.

Moje pocity:
- Jessica bola síce dcérou prostitútky, ale srdcom väčšia dáma ako niektoré, ktoré sa ako dámy narodili. S jej veľkým úsilím a s markízovou pomocou sa jej podarilo zmeniť sa na dámu aj v spoločnosti. To bola pekná myšlienka, že nezáleží ako sa narodíme, ale ako sa posnažíme a zariadime si život. Aj keď jej pomohli v živote viacerí - Vi, jej "slúžka", baby z bordelu, markíz..., ale musela preto tiež niečo urobiť.
- dej sa odohrával - na panstve v Belmore, v Londýne, na mori (na lodi)
- postav tam bolo viac. Nechce sa mi všetky vypisovať, takže len v skratke Gwen a jej nápadník, Caroline, markíz, Viola, brat hlavnej hrdinky...
- keď sa spojila Gwen a Jessie, tak to stálo zato. Aj keď väčšinou v tom bola Jessie nevinne, lebo chcela pomôcť svojej priateľke, ale Gwen nechcela nič zlé, len nejakú inšpiráciu do svojej knihy.
- niekedy mi Matt liezol na nervy, ale inokedy bol zase úžasný. Najmä tie jeho reči proti hlavnej hrdinke boli hnusné, ale tak chápem. Keďže ju bral ako zlatokopku a on ako dobrý syn chcel otca aj majetok ochrániť proti takej mrche, tak mal aj blbé reči.
- páčilo sa mi ako Jessica vyučovala deti. To bolo od nej naozaj pekné, ale keďže bola chudobná, tak určite sa vedela vžiť do ich situácie, ale keď už sa dostala na vrchol mohla sa nato vykašlať a len si užívať, ale ona sa o svoje šťastie a o všetko čo vedela chcela podeliť a tak učila chudobné deti.
- bála som sa, že tatko Reggie (páčilo sa mi toto Jessino oslovenie) zomrie, lebo sme sa s ním dosť zoznámili a bol vtipný, múdry, dobrý... Nemám rada, keď si v knihe niekoho obľúbim a on potom umrie. Nestáva sa to často, ale predsa občas áno. A čo myslíte, čo spravila autorka s markízom?
- Sarah bola zlatučká. Mohli sa jej v knihe venovať aj viac. Napríklad kedy začala rozprávať. A kto to vlastne bol? Musíte si prečítať sami.
- dávať ďalších dvoch hlavných hrdinov do knihy má aj svoje plusy, aj mínusy. Ušetríte na ďalšej knihe, ale zároveň sa im nemôžte tak venovať a hrozí odpútanie od prvých hlavných hrdinov. Čo sa tak trochu stalo aj tu. Potom ma viac zaujímala Gwen so svojim nápadníkom.
- Gwenin nápadník bol síce skazený, ale aj tak ma priťahoval. Hlavne tým, čo spravil na jej záchranu.
- nepáčilo sa mi, že chlapský hrdinovia si predstavovali hlavné hrdinky, keď spali s pobehlicami. Fuj. To nie je žiadne ospravedlnenie. A je to aj trochu nechutné. No ale budiš.
- nepáčili sa mi tam boje na lodi, ale bolo to len pár strán, takže sa to dalo prežiť
- zato, čo spravil hlavný hrdina si kniha zaslúži 5 pusiniek. Síce to bolo klišé ako z telenovely, ale také veci ja môžem. Aj by som vám to povedala, ale to by znamenalo prezradiť veľmi dôležitý moment v knihe. A to by som vám neurobila.
- a aby som nezabudla, aj markíz by sa hodil na hlavného hrdinu. Lišiak jeden prefíkaný.

Za mňa:

pondelok 3. novembra 2014

Októbrové úlovky

To, že mi ďalší mesiac prešiel ani neviem ako nemusím ani spomínať. Asi si musím kúpiť hodinky a strčiť ich do chladničky alebo mrazáku. To už nie je normálne ako ten čas letí. Ale asi to bude aj tým, že mám často zahrabaný nos v knihách a potom naozaj neviem ako mi to všetko ubziklo.
Taktiež toto fujky počasie, ktoré si už pomaly žiada čiapky, šále, teplé bundy a topánky. Myslíte si, že by sa dalo oklamať počasie keby sme všetci nosili letné oblečenie? Zima by si povedala, že sa asi pomýlila a prišlo by leto? Asi nie čo. Asi by sme skôr všetci nachladli :( Nevadí ja sa s tým nejako zmierim a skúsim sa z toho aspoň trošku tešiť.
Tento mesiac som toho veľa nekúpila. Skôr som veci dostala a čo boli nejaké nákupy, tak vianočné darčeky. Dúfam, že na konci novembra budem mať nakúpené všetky vianočné darčeky a v decembri budem mať pokoj a budem si užívať sviatočnú, zimnú atmosféru, trhy...
Dosť už reči. Ideme na fotky.


Kozmetika a ostatné:


Isolda krém na ruky (od maminky)
Nivea antiperspirant for black & white - ten si kupujem už dlhšie a tento obal sa mi najskôr nepáčil, ale to zamykanie, odomykanie je sranda a ušetrí sa tak hádam aj životné prostredie, keď to bude bez vrchnáčika.
8GB USB surf - naši ho dostali, keď si kúpili cigarety. Najskôr som si myslela, že mi doniesli nejakú blbostičku z kinderka alebo čo, ale kľúčik sa vždy zíde.
Hviezdičková taštička do kabelky (Kik, od našich) - tie pevnejšie igelitky už nikde nekupujem, nedostávam, takže keď idem na nákupy idem bez igelitky a nahádžem si to do kabelky alebo do auta. Takže taška sa mi určite zíde, ak ju nebudem zabúdať doma.
Metlička + škriabka do auta (Kik) - pre nás krpcov si myslím, že takáto dlhá škrabka bude super. Len som zvedavá ako dlho vydrží. A metlička na sneh tiež nie je na zahodenie.


Obal na topánky (net) - kvalita nič moc. Myslela som, že bude pevnejší a zase dôvod prečo nenakupujem rada na nete :/


Aroma lampička (kvetinárstvo v Tescu, od maminky) - tá moja aroma lampička z Kauflandu sa mi síce páčila, ale bola malá. Často som musela dolievať vodu (takže olejčeky ma nebavilo používať) a keď som nechtiac buchla do stolíka, kde stála, tak sa mi z nej vylial vosk a bol všade a dosť na prd sa to čistilo. Takže dúfam, že táto bude lepšia a som zvedavá ako bude potme vysvecovať. Určite vám to cvaknem na insta.


Oblečenie:


Tmavo-šedý šál - tento šál dostali naši k cigaretám. Ako nie som za takéto podporovanie fajčiarov, ale keďže tie cigarety by si kúpili tak či tak, tak k ním aspoň niečo dostali. Šál sa mi celkom páči. Farbu som si vyberala sama a povedala by som, že asi najkrajšia čo tam mali, lebo ostatné vyzerali byť také vyblednuté.


Knihy:

záložňa

Virginia Andrewsová - Záhrada tieňov
Virginia Andrewsová - Ovocie minulosti
Virginia Andrewsová - Kvety v podkroví
Virginia Andrewsová - Moja zlatá Audrina
Julia Barrettová - Úprimnosť a klam (toto by malo byť pokračovanie knihy Pýcha a predsudok)
- tento mesiac som si chcela dať od nákupov kníh pokoj a skoro by sa mi to podarilo, keby som nenarazila v záložni na tieto knihy za facku. Nemohla som ich tam nechať. Od tejto autorky mám prečítanú len jednu knihu a nebola zlá, tak uvidíme.


Ešte som nakúpila nejaké Vianočné darčeky, policu do knižnice...
Dúfam, že tento mesiac stihnem viac článkov a aj iné ako len knihy. A dúfam, že nachystám aj nejaké tematické články, lebo minule som sa tak zamyslela, že kopec veci ide mimo mňa. Napríklad ako Halloween. Nie je to tým, že by sa mi tento sviatok nepáčil a rada by som nahodila nejaký kostým a išla sa baviť, ale po prvé u nás veľmi nie je kde a po druhé ani nie je s kým. Ale len čo dokončím letné resty idem sa venovať zime a zimným článkom.
Víkend som mala trochu taký lietaco-oddychový, takže článok prinášam až dnes, ale nič také vám neušlo, keďže nákupy boli naozaj minimálne a za október sme sa neboli nikde výletovať ani sme nezažili niečo, čo by si zaslúžilo pozornosť.

Prajem Vám pekný slnečný pondelok :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...