Amanda Quicková - Rendezvous

Anotácia:
Vybrať sa na schôdzku s diablom si vyžaduje sakramentskú trúfalosť...
Po porážke Napoleona Bonaparteho konečne zavládol v Európe mier. Harry Fleming, gróf z Graystonu, ktorý si počas vojny plnil vlasteneckú povinnosť, sa rozhodne uzavrieť manželstvo so ženou, zodpovedajúcou jeho vysokým nárokom. Na zozname jeho potenciálnych manželiek sa nečakane ocitne aj Augusta Ballingerová.
Po záhadnej smrti brata Richarda zostane dvadsaťtri ročná Augusta posledným potomkom rodu Ballingerovcov z northumberlandskej vetvy. Jej predkovia boli vychýrenými hazardérmi, vychutnávajúcimi život plnými dúškami.
Úsilie očistiť povesť rodiny núti Augustu podniknúť nejeden riskantný krok, čím serióznemu grófovi poriadne pohne žlčou. Napriek všetkým výstrelkom tmavovlasej potmehúdky trvá Harry na sobáši.
O knihe:
- original - Rendezvous
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - naša obálka je najkrajšia. Originál je taký trochu nudný podľa mňa.
- dej sa odohráva - Londýn; Dorset; asi 1815

Moje pocity:
- 2. - 13. júla 2019
- anotácia, ani obálka ma veľmi nelákali, ale po prečítaní pár riadkov v prvej kapitole ma kniha zaujala
- prológ vo mne vyvolal hrozné deja-vu. Gentleman si spíše zoznam podľa, ktorého si vyberie nevestu. Ale aj tak bola kniha dobrá, aj keď som už niečo trošku podobné čítala.
- musím vám sem dať niečo na pobavenie. Aspoň ja som sa dobre bavila:
(trochu vás hodím do deja. Augusta je v knižnici hostiteľa a Harry ju tam "nájde" a majú spolu zaujímavý rozhovor. Prepisujem to aj s chybami a tých tam teda bolo dosť.)
Na hrubom perzskom koberci nepočula žiadne kroky, ale po krátkej chvíli sa muž ozval pár stôp od nej.
"Dobrý večer, slečna Ballingerová. Predpokladám, že ste pod Enfieldovým stolom našli niečo mimoriadne zaujímavé na čítanie. Ale celkom určite tam nemáte dostatok svetlo." ozval sa zastrašujúco pokojný mužský hlas.
...
"Ach, dobrý večer, pane. Nečakala som, že takto neskoro v noci sa v knižnici s niekým stretnem. Hľadám sponku do vlasov. Myslím, že mi spadla niekde tu."
"Trčí zo zámku stola, slečna Ballingerová."
:D
- Augustu som si hneď obľúbila bola veselá, bláznivá, odvážna, aj keď niekedy až príliš a niekedy ako keby si ani neuvedomovala čo jej hrozí. Nielenže mohla prísť o česť, ale občas aj o život. Jedine, čo mi na nej vadilo, bolo to jej som Augusta z rodu Ballingerovcov z Northumberlandskej vetvy a naša vetva je ľahkomyseľnejšia a nezodpovednejšia ako Ballingerovci z Hampshiru.
Párkrát v knihe ok, ale bolo to tam toľkokrát spomenuté, že by som ju už nakopla.
- Harry, to bol pekný kvietok. Najskôr som si myslela, že to bude nejaký škrobený, nudný aristokrat, ale nakoniec sa z neho vykľul odvážny hrdina. Aj keď tiež mal svoju chybičku krásy a tou bol "Pavúk". Chlap, kvôli ktorému umrelo vo vojne veľa ľudí - jeho podriadených, priateľov... Takže sa ho snažil až veľmi posadnuto vypátrať, ale zase ja takéto záhady môžem, takže som si to užívala. Aj keď už od začiatku mi bolo jasne, kto bude ten padúch :/ Takže som len čakala, či ma autorka prekvapí alebo nie. A hádajte čo sa stalo.
- páčil sa mi ten ich klub Pompeia. Dámsky klub, ktorý sa tak trochu hral na pánsky klub, ale so všetkou vážnosťou. Na stenách mali obrazy slávnych žien. Uzatvárali aj stávky, ale len také nevinné, za pár drobných. Pripadalo mi to ako také útočisko pre dámy. Mohli tam prísť, keď sa doma nudili, keď sa chceli cítiť rovnocenné s pánmi alebo len tak poklebetiť... Bolo to fakt zaujímavé.
- postáv tam bolo celkom dosť. Cca 5 až 6 takých hlavných, okolo ktorých sa to točilo a potom aj nejaké vedľajšie s pár štekmi.
- aj postavy, ktoré neboli tak úplne hlavne, boli celkom zaujímavé. Napríklad komorník v ich klube, Scruggs. Z toho sa teda vykľul pekný holúbok.
- páčilo sa mi to ich nočné rendezvous (som rada, že sa tak aj kniha volala, lebo naozaj tých "rande" mali dosť). Vždy ju vymákol pri tých jej nezbednostiach. Ale aspoň sa pri svojej žene nenudil a vždy mohol čakať, že niečo vyparádi, ale nie preto, že by bola nejaká blbá alebo nešikovná, ale proste chcela pomáhať a dostávalo ju to často do nepríjemných situácii.
- na knihe sa mi nepáčila asi len ta predvídateľnosť. Také to písanie podľa osnovy alebo ako to nazvať. Buď je to tým, že od autorky som čítala už pár kníh alebo tým, že som už toho dosť prečítala (nie extrémne, ale mám už niečo za sebou, čo sa týka tohto žánru) a tak viem, čo sa občas stane alebo mi to niečo pripomína...
- kniha stala za prečítanie a možno by som s ňou opäť niekedy strávila nejaký ten príjemný večer, takže ju môžem odporučiť na čítanie, ale nejaké extra famózne nezabudnuteľne čítanie to nebolo. Aj keď pár takých nezabudnuteľných okamihov by sa tam našlo.

Za mňa: