štvrtok 4. januára 2018

Erica Spindler - V splne mesiaca


Anotácia:
Lancelot Alexander vyrastal bez otca ako nemanželské dieťa romantickej ženy, ktorá po celý svoj život snívala o tom, že raz pricvála rytier na bielom koni a požiada ju o ruku...
Lance dospel a život ho naučil, že podobné romantické predstavy sú ilúziou. Pochopil, že nikto mu nič nedaruje a všetko môže získať len cieľavedomým, premysleným úsilím a tvrdou prácou. Keďže sa mu tento postup osvedčil v zamestnaní, rozhodol sa rovnakým spôsobom získať aj manželku a založiť si rodinu.
Plavovlasá Madi Muldoonová, ktorá ho zaujala hneď, keď sa nasťahovala do susedného bytu, bohužiaľ nespĺňa takmer žiadne kritérium, ktoré si Lance stanovil pri výbere dámy svojho srdca.
Lenže srdce sa rozumu nepýta, srdce sa riadi vlastnou logikou...
Príbeh Ericy Spindlerovej vás zavedie na pobrežie slnečnej Floridy medzi ľudí, ktorým nie sú ľahostajné zhoršujúce sa životné podmienky mnohých živočíšnych druhov našej planéty.

O knihe:
original - Wishing moon
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - nemám moc rada fialovú, ale vlasy hlavnej hrdinky sú celkom pekné. Aspoň niečo.

Moje pocity:
- Lancelot. Pekné rytierske meno, ale neviem si predstaviť, že by som ho dala svojmu dieťaťu. Podľa mňa sú mená, pri ktorých si predstavíte niekoho veľmi, veľmi známeho. Napríklad ako tohoto Artušovho rytiera okrúhleho stola. Taktiež napríklad Napoleon, Marilyn...
- prenosný telefón. To mi prišlo také zlaté, ale niet sa čo čudovať kniha je z 91 a u nás vyšla až 1995. Vtedy zrejme neboli rozmnožené mobilné telefóny ako teraz.
- túto knihu som si veľmi nepamätala. Dá sa povedať, že som si pamätala... NIČ. Teda možno meno hlavného hrdinu mi bolo známe, že som už čítala knihu o nejakom Lancelotovi, ktorý mal meno po rytierovi, ale to bolo asi tak všetko. Z toho vyplýva, že som sa do knihy musela znova začítať a oprášiť si spomienky, ale už po pár stránkach ma to oprašovanie nebavilo a ani mi nešlo. Nehovorím, že to nebolo zaujímavé. Kdeže. Fungovala tam medzi nimi chémia. Mohli sme sa pozrieť tak trochu do organizácie, ktorá sa stará o ochranu ohrozených korytnačiek... Ale jedno som nechápala. Ako je možné, že som tu knihu čítala a nič. Proste nič mi v tej hlave nebliká. Väčšinou, keď si nejakú knihu čítam spätne, tak mi v hlave prebleskujú spomienky. Toto som už čítala, viem čo bude ďalej... Znamená to teda, že táto kniha bola asi z tých slabým dejom alebo s obyč postavami.
- okrem toho, že sa venovali záchrane korytnačiek, tak neviem čo pekné napísať. Stále sa tam riešilo niečo medzi nimi. Jeho výber manželiek a jej vzťah ku deťom, či ich chce alebo nie.
- Lance bol vo veku, aby si založil rodinu a tak systematicky hľadal manželku. Spísal si nejaké otázky a pýtal sa to žien :D Bolo to celkom vtipné, ale neviem, či by som si tak chcela hľadať manžela alebo manželku. Príde mi to také síce logické, ale chýba tomu cit. To manželstvo by možno navonok klapalo, ale bolo by o ničom. Už nie sme v stredoveku, aby sa takéto manželstva museli zakladať (síce v niektorých krajinách sa to ešte deje). Keď si ma zabezpečiť rodinu a nevie nájsť lásku prečo nie. Nakoniec on bude s takou ženou žiť. Takže som ho až tak neodcudzovala, ale na jeho mieste by som to tak prakticky nechcela brať. Ja vo vzťahu jednoducho potrebujem nejaký ten cit, šmrnc.
- táto kniha ma pri písaní tohto článku týrala. Neviem, či to bolo tým, že sa mi nechcelo písať, ale to skôr nie, lebo na iné knihy z mojej kôpky (na recenziu) by som sa rada vrhla, ale na tejto som sa nejako zasekla.
- musím uznať, že tam bolo popísané dosť zaujímavosti o karetách - korytnačkách. Mám rada prírodopisné filmy, takže aj toto sa mi v knihe páčilo.
- to ako ju balil, že jej kúpil všelijaké veci začínajúce na písmeno P bolo sladké a tiež zaujímavé
- na niektorých stránkach to bolo zaujímavé. Napríklad aký mal Lance postoj k manželstvu, deťom a tak, ale kniha sa až príliš venovala len im dvom a to ma nakoniec aj nudilo
- kniha je na konci veľmi nebezpečná. Dokáže osladiť život až do smrti. Bolo to príšerne, vtipne, bláznivé, ale popravde aj trochu romantické, ale neviem si to predstaviť. Sir Lancelot, rytier na bielom koni.
- neviem, či ju môžem odporučiť na čítanie, ale zase keď nebudete mať nič, aleže úplne nič na čítanie, tak táto kniha nebude až taká zlá. Ja som zato, že lepšia zlá kniha ako žiadna. Aspoň sa s ňou bude dať na opustenom ostrove zakúriť.

Za mňa:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...