Juliana Grayová - Vojvoda v láske nikdy neustúpi

Anotácia:
Do tretice a naposledy nás Juliana Grayová pozýva do čarovného Toskánska, kam sa na rok uchýlila trojica mladých dám. Starobylý hrád, ktorý si tam prenajmú, sa však hrou osudu stane dočasným domovom aj troch anglických džentlmenov...
Abigail Harewoodová je mladá a nevinná dievčina, no jej názory sú prinajmenšom nekonvenčné. Už dávnejšie sa totiž rozhodla, že sa nikdy nevydá, a je odhodlaná nájsť si milenca. Keď ju osud zaveje do Toskánska, zistí, že všetky jej predstavy spĺňa práve známy zvodca a zhýralec lord Wallingford. Ten sa na hrade skrýva pred starým otcom, ktorý chce nenapraviteľného záletníka oženiť. Krásna Abigail lorda zvádza, no on je k nej odmeraný - hoci ju tajne miluje, je pevne rozhodnutý dokázať sebe i starému otcovi, že sa vie udržať na uzde.
Hrad, v ktorom mladí Angličania bývajú, nie je obyčajný. Ťaží ho kliatba nešťastnej lásky milencov, a keď sa Abigail o tejto dávnej legende dozvie, zaumieni si, že kliatbu prelomí. Na to však treba oddanú a vernú lásku...

O knihe:
- original - A duke never yields
- 3. časť zo série Affairs by moonlight (záležitosti mesačného svitu):
Dáma nikdy neklame; Džentlmen o tom nikdy nehovorí; Vojvoda v láske nikdy neustúpi
- obálka - som zvyknutá na obálkach na osamelé baby, ale chlapov tam človek tak často nevída. Fajn obálka. Páčia sa mi tie malé obrázky na boku knihy. Príde mi to také zaujímavé, ale teda na všetkých knihách by sa mi to asi nepáčilo. Ale sem tam na spestrenie.

Moje pocity:
- zase čítam poslednú časť ako prvú? Hoďme radšej nad tým rukou. Aj keď občas sa snažím a pred prečítaním knihy si vygooglim, či je zo série... Ale väčšinou, keď nemám čo iné čítať alebo nemám ostatné časti alebo ma kniha zaujme, tak kašlem nato.
- páčilo sa mi, že autorka na začiatku v poďakovaní opísala, že si niektoré myšlienky a názvy "ukradla" od Shakespeara a Verdiho, ale vdýchla im niečo zo seba. To je celkom zaujímavá myšlienka a taká pocta, ak máte niekoho obľúbeného.
- nechápala som prečo sa buď páni alebo dámy jednoducho nezobrali a neodsťahovali niekde inde
- mám rada duchariny, ale tu mi to prišlo až moc. Bolo to zaujímavé, ale až moc duchovné. Veď kto normálny môže vidieť duchov? Nepoviem, keby ich videla len ona alebo on, ale všetci? Nie je to trochu divné? Nehovorím, že sa také niečo nemôže stať, ale príde mi to zvláštne.
- páčilo sa mi ako bola kniha napísaná. Dobre sa to čítalo a hneď na začiatku vás to vtiahlo. Teda aspoň mňa. Nahý vojvoda a jeho starý otec majú spolu menšiu výmenu názorov. Vojvoda z Olympie sa snažil vnukovi dohovoriť a on mu len odpapuľovával. (bode to čo som skomolila).
- prišlo mi vtipné, že ho nekarhal zato, že mal milenku, ale zato, že bol svojej milenke (vydatej žene) neverný. No to teda bolo. Tiež ďalší dôvod prečo som čítala ďalej. Keď som sa nad tým trošku viac zamyslela, nevedela som si predstaviť tohto zhýralca ako hlavného hrdinu, ktorý by vydržal po svadbe len s jednou ženou.
- tieto tri hrdinky sa mi páčili. Bola to podľa mňa celkom veselá partička. Som zvedavá ako budú vyzerať knihy o zvyšných dvoch.
- Abigail bola poriadna čertica. Pripadala mi ako nejaká nevyjašená pubertiačka, ktorá musí stále rýpať do kamaráta svojho staršieho brata. Bola ako také malé, veľké šidlo.
- toto mi prišlo vtipné, takže sa o to s vami musela podeliť (rozhovor medzi Abigail a Philipom, synom jej sesternice):
"Ty to naozaj necítiš? Mne sa zdá, akoby to tu bolo plné duchov."
"Duchov?" Philip nadskočil na stoličke. "Ozajstných živých duchov?"
"Nie, zlatko," odvetila Abigail. "Duchovia sú obvykle mŕtvi. Ale ozajstných mŕtvych duchov, áno."
- tie duchariny mi prišli trošku silené, ale aj tak sa mi kniha páčila
- tá stará historka, čo sa stalo na hrade ma zaujala, ale prišlo mi to celé pritiahnuté za vlasy, nereálne. Všetko sa so všetkým prepletalo. Tomu nemám problém uveriť, ale nie keď je to až úplne idylické. Ten sa poznal s tým, ona všetko vedela - že vraj intuícia...
- občas ma ten dej uchvátil a hltala som slová, ale občas boli tie dialógy také trápne, až som sa za nich sama hanbila
- najskôr to bolo len o láske, kliatbe, ale nakoniec sa konal aj menší výbuch a nejaké tie grády to dostalo. Boli tam aj veci, ktoré ma dokonca prekvapili. Jazdenie na automobiloch...
- ale naozaj by mal zhýralý vojvoda prelomiť kliatbu láskou? A ako? Ako by mohol milovať jednu jedinú ženu bez toho, aby ju nepodviedol ani jeden jediný raz? Hlavne takýto nenapraviteľný chlap? To sa mi nezdá.
- Abigail bola naozaj blázon (nie taký ten šiši, ale taký ten šašo počmáraný) a preto sa mi asi začínala postupne páčiť viac ako keď bola na začiatku koketou so správaním ľahkej ženskej
- ten koniec bol trochu taký divný. Nečakaný. Čakala som happy end a tento bol trochu iný, ale aj tak bol happy, aj keď zvláštne happy ako celá kniha.
- dala by som 3 pusy, lebo mi to prišlo občas trápne, divné, ale aj tak sa mi to páčilo a som zvedavá na ostatné knihy

Za mňa: