Julia Quinnová - Vojvoda a ja

Anotácia:
Existuje pre londýnske Ctižiadostivé matky väčšia výzva ako slobodný vojvoda?
Spoločenské noviny lady Whistledownovej, apríl 1813
Zdá sa, že Simonovi Bassetovi chýba už len kúsok k tomu, aby požiadal o ruku sestru svojho najlepšieho priateľa - pôvabnú Daphne Bridgertonovú. Ale iba oni dvaja vedia pravdu. Simon vymyslel zložitý plán, ako od seba udrží matky zo spoločnosti, ktorým ide o sobáš. A čo sa týka Daphne, teraz, keď sa zdá, že vojvoda ju označil za žiaducu, určite pritiahne niekoľko veľmi vhodných nápadníkov.
Ale počas všetkých tých plesov, ktoré Daphne trávi so Simonom, zabúda, že ich známosť je len klamstvom. Možno je to jeho diabolským úsmevom, určite je to tým, ako jeho oči horia zakaždým, keď sa na ňu pozrie... ale Daphne sa do vojvodu zamiluje... naozaj! A teraz musí urobiť aj nemožné a úplne nestratiť srdce a dušu kvôli atraktívnemu búrlivákovi, ktorý sa zaprisahal, že sa nikdy neožení!

O knihe:
- original - The duke and I
- 1. časť zo série Bridgertonovci:
Vojvoda a ja; Vikomt, ktorý ma miloval; Nevhodný návrh; Romantický pán Bridgerton; S láskou, Eloise; Spaľujúca vášeň; Spoznáš to z jeho bozkov; Na ceste k sobášu; The Bridgertons: Happily ever after
- obálka - páči sa mi, aj keď vyzerajú tak umelo, že sa mi nehodia do tej doby, ale páči sa mi

Moje pocity:
- november 2017
- keď som hľadala z akej série pochádza kniha, tak som sa dobre zabavila. 1.časť, časť 1,5, druhá časť, časť 2,5 :D akože čože. To som ešte nevidela. Ale tie polkove časti boli vlastne epilógy.
- túto knihu si pamätám už keď vyšla. Tuším je to alebo bolo to nejaké nové vydavateľstvo. Kniha ma zaujala, ale keď som ju dostala do rúk, tak ma dosť prekvapilo, že je oveľa väčšia ako moje ostatné knihy. Neznášam, keď mi trčia knihy, ale už pár takých neposlušníkov, čo vytŕčajú z davu mám a nevadí.
- sme na Slovensku, už sme si asi mohli zvyknúť, že knihy nevychádzajú vždy v poradí v akom boli napísané
- od prvej vety sa mi kniha páčila. Hlavne to koľko mien mal Simon Arthur Henry Fitzrandulph Basset, gróf Clyvedon. Bola to sranda a bolo to aj zaujímavé. Myslíte si, že keď má niekto viac mien môže oslavovať meniny s každý menom? To by sa mi páčilo :D Na každé meniny dostať aspoň jednu knihu :-O
- Simonovi ako malému veľmi dlho trvalo kým začal rozprávať a potom keď to prišlo koktal. Čo? Hlavný hrdina, ktorý nie je dokonalý ako čerstvo napadnutý sneh? Dokonca má "hendikep", s ktorým bojoval, vyhral, ale ešte stále sa mu občas pripomína. Páčilo sa mi ako sa tomu všetkému Simon postavil ako pravý Basset a ako s tým bojoval. Hlavne so svojim hnusným otcom, ktorý sa nevedel dočkať, kedy mu manželka porodí syna, aj keď s tým mala chudiatko veľké problémy a niekoľkokrát potratila a keď prišiel konečne na svet jeho vytúžený následník vadila mu taká maličkosť ako koktanie. Na tú dobu to možno bolo vnímané ako niečo zlé, prekliatie, trest, choroba... Ale aj tak bol jeho syn a mal toľko peňazí, že si mohol dovoliť zaplatiť tých najlepších odborníkov, aby jeho synovi pomohli. Nie. Ten hajzlík sa mu obrátil chrbtom a priznával sa k nemu až keď bolo už neskoro. Možno mi ho bolo aj trochu ľúto, ale viac som ľutovala chlapčeka, ktorý nemá ochrannú ruku svojej matky, len pestúnku a jeho otec ho nemá rád (možno aj nenávidí), lebo nie je dokonalý podľa jeho predstáv. Blbec jeden.
- každá kapitola začínala článkom zo spoločenských novín lady Whistledownovej. Mne to skôr pripomínalo niečo ako gossip girl. Nejaký bulvár, ktorý sa zaoberá prepieraním špinavej bielizne vo vyššej spoločnosti, ale bolo to zaujímavé. Bola som veľmi zvedavá kto to písal. Chvíľu som z toho upodozrievala aj Daphne. A možno aj. Neviem. Dúfam, že v nejakej inej knihe z tejto série sa dozvieme kto je tá slávna Lady Whistledownová. Bola by sranda, keby sa z nej vykľula matka Daphne :D Predsa len tichá voda, brehy myje.
- Daphne bola jednoznačne zaujímavá hlavná hrdinka. Odmietla najmenej štyroch mužov, jedného doslova zložila. Bola živá, žiadna utiahnutá slečinka. Mala zmysel pre humor a aj keď bola v niektorých veciach neskúsená, tak nám to v iných vynahradila. Napríklad jej veľkým srdcom a tým, že si išla za svojim.
- páčil sa mi aj vzťah Daphne s bratmi. Vlastne páčila sa mi celá táto rodinka. Páči sa mi, keď sa v knihách opisujú veľké šťastné rodiny. Ok, nie všetci musia byť šťastní a na práškoch, môžu sa nájsť, aj nejaké čierne ovce rodiny, ale najradšej mám rodinky, ktoré držia spolu a platí pri nich: Krv nie je voda. V reáli je to o niečo horšie a ani vo filmoch sa to často nevidí. Preto ma v knihách takéto rodinky priťahujú.
- kniha sa mi páčila. Bola dynamická, pohlcovala ma. Páčili sa mi aj dialógy. Nepôsobili na mňa umelo, nepríjemne. Boli také doberačské, čo mám ja rada. Aj keď občas sa mi to zdalo až dokonalé a sladké. A možno mi tam chýbalo trošku nejaké dobrodružstvo. Nejaký zloduch, ktorý si už brúsil zuby na Simonovo dedičstvo, ale Daphne mu to svojim sobášom znemožnila alebo niečo podobné, ale nakoniec to bol príjemný oddychový román. Plný romantiky, rodiny, obyčajných aj neobyčajných problémov a určite môžem knihu odporúčať a teším sa aj na ostatné časti.

Za mňa: