Kathleen E. Woodiwissová - Plameň v srdci

Anotácia:
Plameň v srdci je voľným pokračovaním románu Plameň a kvet. Osirelá Cerynise Kendallová sa po mnohých útrapách ocitne na lodi kapitána Beaua Birminghama. Keďže jej hrozí nebezpečenstvo, kapitán jej ponúkne ochranu a formálne manželstvo. Počas plavby do Ameriky Beau ochorie, a je to práve Cerynise, ktorá sa oňho stará. Obaja napokon zisťujú, že sa do seba zaľúbili.

O knihe:
- original - The elusive flame
- 3. časť. zo série Birmingham: 
Plameň a kvet (moja srdcovka); Vášnivý bozk; Plameň v srdci
- obálka - je pekná. Aj keď tam je tá dievčina taká zvláštna, teda jej vlasy sú zvláštne nie ona. Ale toho chlapca žeriem.

Moje pocity:
- marec 2018
- ja som si celý čas myslela, že toto je druhá časť tejto série :-O ups Vymenila som im trochu poradie.
- začiatok ma veľmi nebavil. Ja by som toho prasynovca preplieskala. Smrad. Určite bol testament
falošný, ale ako by to mohla Cerynise dokázať? Bolo to zaujímavé, nervné, ale až tak ma to nebavilo.
- ALE len čo sa stretla s Beauom už to bola stará známa KEW a kniha ma začala pohlcovať. Aj keď to bola podľa mňa poriadna náhoda a tak trochu vykradnutie prvej časti (nejako podobne sa stretli aj jeho rodičia, ale len veeeeľmi jemne podobne), ale aj tak to bolo dobre.
- meno hlavnej hrdinky Cerynise sa mi čítalo dosť ťažko. Raz som ho dokonca prečítala ako Ceresit. Dosť nezvyčajné meno pre mňa.
- bála som sa čítať túto knihu, keďže tá o jeho rodičoch je moja best. Tá o jeho strýkovi ma trochu dosť sklamala (nebavila ma). Čo ak budú jeho rodičia v tejto knihy už mŕtvi? Neva. Brala som to tak, že nemajú nič spoločné. Je to len ďalšia kniha. Nie je to ich syn. Ak budú jeho rodičia mŕtvi alebo sa niečo stalo. Ignorancia. Je to iná kniha.
- sú knihy a knihy, ale ak ju napíše tá správna osoba, môže to byť Kniha (aj keď aj ta správna osoba môže mať občas deň blbec a pokakať fakt dobrú knihu)

- aj omieľaný a opakovaný príbeh môže dostať iný rozmer. KEW je toho u mňa dôkazom. Roztopila som sa, srdce mi bilo, usmievala som sa ako blázon a hltala som každé slovo. Všetky obavy som mohla hodiť za hlavu.

- dejom sa mi trochu podobala na Plameň a kvet. Hlavne tou zápornou ženskou, ktorá bola jeho "milenka", teda skôr si na neho brúsila zuby a potom robila zlobu. S takou sme sa stretli aj v prvej časti. Ich stretnutie a aj iné veci.
- keď Cerynise kreslila na palube lode námorníkov, tak mi to trochu pripomenulo Sofiu z knihy Zvábená siréna. Chvíľu sa mi to zdalo ako také opakovanie (aj keď Plameň a kvet bola napísaná skôr), ale nebolo to zlé. Veď čo nakoniec má robiť žena, ktorá miluje kreslenie, ide jej to úžasne a je "zavretá" na lodi? V takýchto prípadoch mi je ľúto, že kniha nie je kreslená. Nejaké obrázky, portréty alebo niečo, by ma určite potešili. Portrét jej svokry s jej dcérami alebo celej jej rodiny. To by bola paráda.

- keď som sa začínala nudiť prišiel zvrat až som sa bála, čo sa stane Cerynise. Napadlo ju zviera (mala som napísané konkrétne aké, ale nechcem moc spojlerovať) a bála som sa ako to dopadne (bolo jasne, že dobre, ale čo ak nie?), ale potom mi bolo to zvieratko ľúto. Niekto ho naučil zabiť a on len poslúchol. Dúfala som, že ten človek to neprežije. Neznášam ľudí čo ubližujú zvieratám. Áno, ja som asi ten zoofil čo má niekedy (čítaj dosť často) radšej zvieratá ako ľudí. Ale psie zápasy, býčie zápasy a podobné nechutnosti sú pre mňa vážne už silná káva. Takí ľudia by si zaslúžili to isté, čo stvárajú oni.
- prvá časť tejto série (Plameň a kvet) bola u mňa vstupom do sveta kníh, sveta fantázie a úžasných zážitkov. Druhá časť (Vášnivý bozk) bola pre mňa sklamaním, lebo podľa mňa na jeho strýkovi sa dalo tiež dosť vytrieskať. Jeff bol zábavný, sympatický, veselý a úžasný chlap. Proste vav, ale kniha o ňom ma sklamala, tak som sa bála ako dopadne táto a som rada, že autorka mi nepokazila knihu Plameň a kvet a tu som sa s mojimi obľúbenými hlavnými hrdinami stretla znova a bol to výbuch. Boli úžasní. Už to síce nebolo o nich, ale o ich synovi, ale aj tak nezaostávali a boli krásnou ozdobou knihy. Mohla som si znovu trochu zaspomínať.

- vyše polovica knihy sa odohráva na mori, takže ak niekto nie je toho fanúšikom, tak by mu to mohlo vadiť, ale mne sa to aj tak páčilo. Vôbec to nebola "ponorka" a ani nuda.
- Cerynise maľovala naozaj krásne, aspoň podľa jej okolia. Páči sa mi, keď má hlavná hrdinka niečo čo ovláda - jazdu na koni, kreslenie, strieľanie zo zbrane alebo z luku, lov, nejaké bojové umenie... Proste niečo v čom je dobrá, čo ju baví a čo dokáže nie v knihe zaujať. Ja sa v to ešte hľadám a okrem čítania si myslím, že mi moc veľa veci nejde :/ Preto asi obdivujem šikovné hrdinky.
- Beau bol úžasný. Bol pravým synom svojho otca. Bola som na neho tak hrdá. Bola som pri jeho zrodení a vôbec ma nesklamal. Bol rovnaký hrdina ako jeho otec. No nemiluj ho. Aj som slintala priznávam. Myslím si, že ho vychovali veľmi dobre a aj sa v ňom spojili gény oboch rodičov a bol dokonalý. No dobre nepreháňajme. Mal tiež niektoré vlastnosti ako jeho otec. Taký malý jedoško a tvrdohlavec, ale aj tak sa mi páčil. Určite svojim rodičom nerobil hanbu. Mohli byť na neho hrdí ako ja :)
- o knihe by sa toho dalo veľa napísať, ale nechcem spojlerovať alebo niečo. Ešte spomeniem, že tam samozrejme nechýbali opisy, ktoré má táto spisovateľka pekné (žiadna uspávajúca nuda). Postáv tam bolo, aj tak pomenej, aj tak viac. Hlavne námorníci, jeho rodina, oni dvaja, jej strýko, nejaké paničky, jej "prenasledovatelia". Zápletka nechýbala. Nebolo tam nič čo by som knihe mohla vytknúť.


Čítali ste túto knihu? Páči sa vám alebo nie? Aký máte názor na túto spisovateľku? Budem rada za každý komentár :)

Za mňa: