Sandra Chastain - Purpurový motýľ

Anotácia:
Podivínsky Sean Rogan žije v izolácii od ľudí na škuneri Purpurový motýľ, ktorý vytiahol zo dna rieky. Opravil ho a odvtedy sa stal zmyslom jeho života. Keď Sean jedného dňa nájde vo svojej posteli krehkú blondínku Carolinu Evansovú, reaguje veľmi podráždene. Rozhodol sa predsa pre samotársky život, aby opäť nezažil nejaké sklamanie.
Carolina prišla na staručkú, krásnu plachetnicu hľadať stopy po svojich predkoch. Vyprovokoval ju k tomu denník inej Caroliny z ich rodiny, ktorá žila ešte v rokoch občianskej vojny Juhu proti Severu.
Subtílna blondínka nečakane hlboko zapôsobila na samotára Rogana a pripravila mu nejedno prekvapenie.

O knihe:
- original - Scarlet Butterfly
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - celkom fajn

Moje pocity:
- podľa anotácie to znelo celkom zaujímavo a možno, že aj začiatok zaujímavý bol, ale nakoniec ma to nebavilo a kniha ma tak trochu sklamala
- to že tam boli duchariny. OK. Beriem. Ale že tam toho bolo až tak veľa, to už nie. Videla toho ducha na každom kroku. Pomáhal jej. Dokonca ju zvládol aj odniesť. No čo ja viem. Prišlo mi to divné.
- Sean bol zvláštny chlapík. Zbavil sa všetkých peňazí čo mal, rozpustil rodinný podnik, majetok rozdelil a nechal si len rozpadávajúci dom. Dokonca ani s rodinou sa nerozprával. Bola som zvedavá čo ho k tomu priviedlo. Ale k tomu sme sa museli prelúskať postupne. A nakoniec som ani taká zvedavá nebola, len som to už chcela dočítať.
- Seanovi sa podarilo zachrániť z dna rieky škuner "Purpurový motýľ", ktorý sám aj zrekonštruoval. Podľa mňa nič zaujímavé. Ako super a tak, ale prišlo mi normálne, že čo našiel a opravil je jeho. Veď predsa zachrániť tu loď mohol hocikto, ale za tie roky sa k tomu nik nemal, tak to urobil on a je jeho. Ale figu borovú. Musel ísť pred súd a súdiť sa komu vlastne loď patrí.
- nemám nič proti opisom v knihe, ale keď musím čítať 20 strán opisov. Bez jediného dialógu (dobre, aby som neklamala asi 10 viet tam mohli byť dialógy alebo aspoň nejaké výkriky, ako som smädná, ešte vodu...), tak to už teda nie. Už na začiatku ma kniha unudila. Aj keď opisy boli celkom ok. Informatívne, ale bolo ich kua veľa.
- viem, že Carolina bola chorá a otec ju držal nakrátko, ale prišla mi tak strašne naivná, hlúpučká, až ma to nebavilo. Nevravím, že každá hlavná hrdinka má byť odvážna bojovníčka a byť vo všetkom dokonalá, ale bože nech je aspoň trochu hrdinská. Možno sa ju tak aj autorka snažila vykresliť, ale mne taká neprišla. Bojovala síce s otcom, so zákernou chorobou a nie žeby mi to nestačilo, ale bola taká nejaká divná.
- zaujímavá myšlienka na knihu, ale podľa mňa podaná nudne, ubíjajúco. Za mňa už viac nie, ďakujem. Som rada, že som si ju prečítala, ale nie ďakujem viac si neprosím.
- nemám chuť o tejto knihy písať. Nepríde mi až taká zlá. Občas ma aj trochu zaujala, ale väčšinu času ma týrala aj pri opätovnom čítaní by som ju najradšej odložila na policu.
- možno by sa mi aj kniha páčila, lebo mi prišiel dej zaujímavý, ale nepáčilo sa mi to, že mi to pripadalo ako keby chceli niekoľko poschodovú tortu nastrkať do krabice na zákusky. Proste veľa tam toho bolo a neplynulo tak prirodzene príjemné, ale hŕ bŕ tam bolo všetko popísané za sebou. Neviem ako to opísať. Proste veľa deja na tak malú knihu. Škoda toho.
- milujem ťa. našiel som denník. budeš bývať u mňa... ako toto všetko poskladať za seba. Really? Akože toto by vás vážne nezabilo? Mňa skoro áno. Nemám problém, keď je na pár stránkach tlačenica, ale nie v celej knihe. Mám rada, keď sú stránky voľne ako vánok. Pretáčajú sa samé od seba a čítajú sa ľahko ako keď dokážete na posedenie zjesť čokoládu. Najskôr otvoriť a potom ani neviete ako a už je len obal. Ale toto? Táto kniha bola zaujímavá ale ťažká ako z ocele. Jej čítanie ma ubíjalo, lebo som v nej videla potenciál, ale nič z toho.
- niekedy by som chcela napísať knihu, ale keď si predstavím, že by to mal byť brak, tak asi nič...

Za mňa: