Nora Robertsová - Morriganin kríž

Anotácia:
Keď svet ľudí začnú ohrozovať démoni, požiada bohyňa vojny Morrigan najväčšieho mága Hoyta, aby zostavil armádu šiestych bojovníkov, s ktorými bude čeliť kráľovnej démonov Lilit. Nepovie mu, kde ich má hľadať, ani ako sa volajú. Všetko, čo Hoytovi prezradí, je, že musí opustiť svoj rodný kraj a putovať po krajine, z miesta na miesto. "Niektorí si nájdu teba, iných vyhľadáš sám. Bosorku, bojovníka, učenca, toho, kto má mnoho podôb a tiež toho, koho si stratil," oznámila mu. Hoyt neznášal, keď musel spolupracovať s bosorkami. Stále niečo miešali, varili odvary a na krku im cinkali talizmany a kadejaké prívesky...
Šesť bojovníkov proti miliónom upírov? Ako sa ubránia, ako prežijú? Je vôbec možné takýto nerovný boj vyhrať? A prečo si vybrala Morrigan práve jeho?
Hoyt premýšľa nad taktikou a zbraňami a zatiaľ si ho nenápadne nájde láska silnejšia ako smrť, mocnejšia ako prekliatie a trvácnejšia ako čas. Dokáže ju rozpoznať a ochrániť pred večným zatratením?
O knihe:
- original - Morrigan's Cross
- 1. časť zo série Kruh:
Morriganin kríž; Tančiareň bohov; Údolie ticha
- obálka - naša obálka je dosť nechutná (pri všetkých knihách), ale ani originál obálky nie sú bohviečo
- dej sa odohráva - Írsko; New York; 1128; súčasnosť - možno blízka budúcnosť

Moje pocity:
- 1. - 7. december 2019
- toľko toho by som chcela napísať, ale ani neviem kde začať. Najskôr rozplývaním. OMG. Ja som sa do tejto série zamilovala. Odkladala som ju dlho, lebo som nemala prvú časť a urobila som dobre. Knihy na seba krásne nadväzujú. Začína sa to v prvej knihe, kde sa dozvieme, čo sa stalo, dajú sa dokopy hrdinovia, ktorí budú bojovať proti démonom/upírom, začnú sa spoznávať, učiť sa bojovať... Druhá kniha je zase o tom ako sa presunú do Gaellu, kde si musia vytvoriť armádu a pripraviť sa na boj a posledná kniha je samozrejme o boji. Veľmi pekná sci-fi, romanticko, young adult, neviem ako to nazvať séria.
- okrem lásky a vášne, ktorá je vo všetkých romantických knihách, tak tu sme sa stretli s upírmi, démonmi, čarodejníkmi, bosorkami, princeznami... Proste také to ala Upírske denníky, Twillight, Buffy, premožiteľka upírov. Trochu fantázie, dobre trochu viac fantázie ako v normálnych romantických knihách, ale pre mňa to bolo úžasné. Ja milujem obe. Romantiku aj takéto "vymyslené" fantazijné bytosti. Napríklad Upírska akadémia je film, ktorý som videla veeeeľakrát a veľmi sa mi páčil, len škoda, že nenatočili viac častí, ale zase knihy sa mi čítať nechcú. Príde mi to pre mladšiu generáciu alebo skôr je to niečo čo nevyhľadávam, lebo romantiky mám toľko, že ani tu nestíham ako by som chcela a mám do konca života, čo čítať. Ale je kopec takýchto filmov, seriálov, ktoré si rada pozriem. Takže táto romantická kniha vsadená do takéhoto krásneho vymysleného sveta mi prišla vhod a veľmi som si ju užila. Od začiatku až po koniec.
- knihu začína rozprávač - starec a takisto ju aj končil (aj som si trochu myslela, kto by to mohol byť). Boli to asi dve stránky, takže to bolo len také príjemné ozvláštnenie.
- kniha začína bojom dvoch bratov Hoyta a Kiana. Hoyt je čarodejník a Kian je upír, teda presnejšie čerstvý upír. Sú to dvojičky, ktoré si veľmi dobre rozumeli, ale Lilit premenila Kiana a ten baží po krvi a takisto aj Hoyt, ale ten baží po krvi Lilit, aby pomstil svojho brata.
- ten začiatok sa trochu vliekol, ale bol pekný a zaujímavý
- Morrigan sa zjavila Hoytovi a povedala mu, okrem iného aj to, že:
"Musíš odísť z tohto miesta a putovať po krajine, z miesta na miesto. Niektorí si nájdu teba, iných vyhľadáš sám. Bosorku, bojovníka, učenca, toho, ktorý má mnoho podôb a toho, ktorého si stratil."
- zo začiatku mi bolo divné, že šiesti ľudia sa majú postaviť armáde upírov. Ale postupne sa to začalo vysvetľovať.
- bolo trošku zaujímavé a vtipné ako sa postavy z minulosti/ z iného sveta spoznávajú s novou technológiou. Pre nás také samozrejmé veci ako elektrika, sprcha, televízia... a pre niekoho z minulosti to bolo niečo ako zázrak, bohovia. Som rada, že to tam autorka zakomponovala. Pekne sa to tam hodilo.
- King bol Kianov priateľ, zamestnanec, niečo ako syn a tiež bol zaujímavou postavou v knihe. Obľúbila som si ho ako sympatického, srdečného svalovca. Hlavne, čo sa týkalo jeho vzťahu s princeznou. Ku všetkým bol dobrý, milý, ale k nej bol taký ochranársky. Ako keby bola stratená holubička, ktorá potrebuje pomoc. Bolo to od neho pekné.
- bolo zaujímavé ako sa z cudzích ľudí stávajú spojenci, priatelia. Aj keď som bola najskôr dosť zvedavá ako sa nájdu. Teda hlavne ako nájdu Hoyta, keďže ten bol spojítkom všetkého, ale keď sa našli bola som zvedavá ako to prežijú, keďže neboli veľmi súdržní alebo ako to nazvať. Neboli zlí, ale extra si nerozumeli, teda nerozumeli si tak, aby si mohli navzájom kryť chrbát. Dokonca ani poriadne nevedeli bojovať. Tých pár kúziel, zmena podoby, fajn narábanie s mečom a veľmi dobre narábanie s lukom, ale jediný, kto by z nich vyšiel z boja ako tak "živý" by bol Kian, takže som bola zvedavá ako sa postupne dopracujú k tomu, aby sa z nich stali bojovníci, hrdinovia.
- veľkú časť knihy sa tam riešil príbeh o hrdinoch, boji, upíroch... Povedala by som, že vzťah medzi Hoytom a Glennou sa tam riešil o niečo menej, ale nebolo to nejako, že by ich vzťah zaostával. Ale autorka ho nepretlačovala na úkor príbehu o boji, o ostatných. Neviem ako to opísať, ale neriešila sa tam len láska medzi nimi. Oni tam boli ako keby poprepletaní tým príbehom, ktorý sa odvíjal ako hlavný okolo nich.
- bolo tam veľmi veľa vzťahov medzi postavami, aj keď ich tam bolo cca len 6-10 hlavných. Ale ako sa bojovníci spoznávali, tak sa tam postupne riešili vzťahy každý s každým. Priateľstvo, sympatie, láska, nedôvera. Bolo tam cítiť naozaj veľa.
- v dosť knihách v poslednej dobe čítam, o hrdinoch (väčšinou sú to ženy), ktoré pekne kreslia a tu sme sa s tým stretli, ale okrem kreslenia Glenna aj fotila a samozrejme aj čarovala
- čo ma ale dosť prekvapilo bolo, že sa tam rozoberali aj vzťahy a prostredie okolo tých zlých. Stretli sme sa s tým, že Lilit mala svoju kvázi rodinu, ale aj s tým ako nechutne sa správala a kŕmila.
- dokázala by som toho napísať ešte veľa o Moire, o Larkinovi... O všetkých, ktorý v knihe boli, ale nechajme si niečo aj na ostatné časti.
- musím sa priznať, že aj slzičky, boli. Nie veľa, ale pár ich bolo. Nebudem prezrádzať, čo sa stalo, kto zomrel alebo koho premenili, ale bolo to smutné.
- už to ukončím a prečítajte si aj ostatné recenzie k tejto sérii

Za mňa: