utorok 5. marca 2019

Barbara Cartlandová - Vášeň a kvet


Anotácia:
Mladučká Lokita, tajomná tanečnica, ktorá svojou krásou a umením vyráža dych všetkým návštevníkom Paríža, očarí aj ruského princa Ivana. Prísna guvernantka však stráži súkromie svojej zverenkyne, a tak princovi nezostáva nič iné, len Lokitu uniesť. Tanečnica, ktorej pôvod je zahalený tajomstvom, odmieta postavenie princovej metresy. Princ je však odhodlaný urobiť všetko preto, aby si získal vyvolenú svojho srdca...
O knihe:
original - The passion and the flower
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - Barbara ma všetky obálky, takéto krásne jemné. Páči sa mi originál obálka, len by potrebovala prepracovať, lebo pri bližšom pohľade je trochu desivá.
dej sa odohráva - Paríž; Londýn; Odessa (Rusko); 1867

Moje pocity:
- 11.-27.2.2018 (trochu mi trvalo kým som knihu prečítala, takže to hovorí samo za seba :/ )
- z anotácie som mala pocit, že hrdinka tancuje v nejakom bare, bordeli alebo čo a nakoniec sa z toho vykľulo divadlo
- začiatok bol celkom fajn, ale potom, čo jej začal vyznávať lásku som to nemala chuť čítať ďalej. Ona naivná, on presladený. No fuj. Ale beriem nemôžu byť všetky hrdinky silné, všetko vedieť... ale aj to jej tancovanie bolo divné. Možno to bolo len divno opísané, lebo je uveriteľné, že človek vie tancovať a do svojho tanca preniesť aj svoju dušu a vyzerá to nadpozemsky, ale tu som tomu nedokázala uveriť. Prišlo mi to príliš.
- okrem hlavných postáv tam boli aj jej traja sluhovia a jeho priateľ lord Marston. Lord ma celkom zaujal. Bol taký sympoš.
- dočítala som to hlavne asi preto, že ma zaujímalo, čo skrývala jej guvernantka pani Andersonová. Podľa mňa nejaké tajomstvo typu, že Lokita je nejaká bohatá dedička alebo tak niečo. Ale prečo sa musia schovávať? Aký majú dôvod?
- keď sa stretnú hlavní hrdinovia, tak sa vždy vytešujem, ale tu ma to moc nezaujalo
- ono popravde kniha nie je zlá. Je aj tak trochu zaujímavá, ale mňa nebavila. Dočítala som ju skôr zo zvedavosti a zo zotrvačnosti, ale znovu by som sa do nej nepúšťala.
- tie dialógy boli hrozne sladké, opisy ma trošku nudili, postavy boli trochu také jednoduchšie a asi až príliš zamilované (to znamená, pri ich vyznaniach lásky ma napínalo, obrazne, nie naozaj :P)...
- pritom Rusko je dosť zaujímavá krajina a má to potenciál, aj Paríž. Konečne niečo iné ako len Anglicko, ale nezaujalo ma to. Trošku som z toho smutná a zaujíma ma, či som sa predtým pozerala na knihy BC inak alebo tie boli lepšie. Netuším.
- prekvapilo ma, že na konci mali hlavní hrdinovia aj splynutie tiel, ale nie ako som zvyknutá v iných knihách, ale úplne nežné, jemné, slušné, skoro nijaké, ale aj tak to bolo zlaté. Lepšie ako keby sa na konci na seba vrhli a poriadne si to rozdali. To by ma rozsekalo, keď celá kniha bola taká nežná. Už aj toto sa mi na túto autorku zdá príliš, ale dalo sa.
- mám Barbaru Cartland rada. Páči sa mi, že píše o dobe, v ktorej žila, takže by mala vedieť ako to fungovalo a to vyzerá lákavo, ale fakt si nemôžem pomôcť, ale táto kniha za mňa nie.

Za mňa:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...