Blog chvíľu mimo prevádzky

Mala som iné plány. Ale človek mieni, pán Boh mení, takže sa mi stalo, že niečo som získala, ale niečo strácam. Keďže je to pre mňa veľmi dôležitá vec a nedokážem sa s tým len tak zmieriť, tak kašlem na všetko. Venujem sa len práci a môjmu Piňďuškovi ešte pokiaľ ho máme.

Nechcela som toto nejako rozoberať, ale chcem, aby ľudia, ktorý sem chodia vedeli, že som sa na blog nevykašľala, ale tak ma bolí srdiečko, že sa mi všetko zdá bezvýznamné, že by som dala všetko len, aby môj psík ešte neodišiel, takže naozaj kašľem na blog a na život. A nechcem sa v takomto rozpoložení venovať blogu. Chcem, aby bol blog niečo pozitívne a nie negatívne a teraz sa cítim veľmi negatívne a zničene.

Prichádzam o niečo / niekoho s kým som prežila jeho celý život, je to moja láska a pochopia to len psíčkari, ktorí tiež ľúbia svojich psíkov celým svojim srdcom aj dušou. Nechcem sa tu naozaj veľa rozpisovať. Len som vám chcela dať vedieť, že ak nebudem dlhšie písať, tak nekončím, len potrebujem zázrak. Ale keďže ten asi nepríde (Boh daj, aby som sa mýlila a stal sa zázrak), tak nemám chuť na nič. Len plač, slzy a hnev a smútok a všetko dokopy. A toto nechcem posúvať na blog.

Ospravedlňujem sa za moje výlevy, ale keď niečo strácate navždy, tak sa s tým musíte zmieriť ako viete.