Lisa Kleypasová - Jazero snov vo Friday Harbore

Anotácia:
Vstúpte do sveta Friday Harboru, očarujúceho mestečka na pacifickom severovýchode, kde veci nie sú také, aké sa zdajú, a kde skutočná láska má len malú šancu...
Alex Nolan, zatrpknutý cynik, jeden z troch bratov Nolanovcov žijúcich vo Friday Harbore, je celkom iný ako Sam a Mark. Podľa nich ak je šanca na šťastie, oplatí sa riskovať bolesť. No Alex bojuje so svojimi démonmi pomocou whisky. A potom sa zjaví Duch. Môže ho vidieť iba Alex. Prekročil prah normálnosti? Zoe Hoffmanová je jemná, romantická mladá žena. Keď sa spozná s príťažlivým Alexom, inštinkt jej hovorí, aby pred ním utekala. Alexa čosi k Zoe priťahuje a ona ho prinúti pozrieť sa na život jasnými očami a pripustiť možnosť lásky. V šere tohto sveta Duch existoval už desaťročia. Nevie, kto je, alebo prečo je pripútaný k viktoriánskemu domu Nolanovcov. Alex so Zoe majú kľúč k záhade, ktorá ho tam zdržiava.
Zoe a Alex sú ako voda a olej, ako oheň a ľad, ako slnečný svit a tieň. No niekedy stačí záblesk svetla, aby zahnal tmu, a láska môže niekedy presiahnuť čas, priestor a rozum a zmocniť sa sŕdc, ktoré po nej túžia...

O knihe:
- original - Dream lake
- 3. časť zo série Friday Harbor:
Štedrý deň vo Friday Harbore; Dažďová cesta vo Friday Harbore; Jazero snov vo Friday Harbore; Krištáľový záliv vo Friday Harbore; Lightning Bay (u nás ešte nevyšla)
- obálka - taká v pohode. Páčiť sa mi nepáči, ale škaredá nie je. Taký obyč stred.

Moje pocity:
- septembrová kniha
- to, že je to ďalšia kniha, ktorá mi príde, že je napísaná, rýchlo len, aby autorka niečo napísala nie je nič nové. Táto séria mi tak pripadá celá. Nie kvôli tomu, že by nebola dobrá. To zase nie. Knihy sú celkom fajn, ale tá hrúbka. Za tak málo strán sa dá dej len rozbrblať a kniha sa len tak poprehadzuje medzi prstami. Proste pre mňa je toto dosť sklamanie, ale tak čo už.
- taktiež ducharina. Prišlo mi to dosť zvláštne. Viem, že vo Friday Harbore sa dejú všelijaké záhadné veci a nehovorím o stratených mačičkách, kanvičkách alebo niečom čo zmizlo za záhadných okolností a teraz sa to musí vypátrať. Myslím naozajstné čáry-máry, hókusy-pokusy, ale duchovia? To fakt? Neviem nejako som na túto knihu nemala chuť. Na Alexa a Zoe som sa tešila, lebo v predchádzajúcej knihe to medzi nimi hádzalo iskierky, ale trochu ma tá ducharina odraďovala. A na konci sa to aj prejavilo, keď Alex "zomrel". Bolo to dosť divné a až trápne. Možno keby sa to trošku viac rozvinulo nejako. Proste autorka by sa tomu viac povenovala. Možno potom by to bolo lepšie. Možno. A možno by to nezachránila ani svätená voda. Neviem.
- trochu zvláštne mi prišlo, že sme sa v deji vrátili dosť do minulosti ešte predtým ako zomrela ich sestra, ale zase malo to aj svoj význam. Spoznali sme Alexa a taktiež vieme ako sa stretol s duchom a nevhupli sme do deja len tak bez vysvetlenia. Bolo to fajn, aj keď trochu zdĺhavé.
- na Zoe sa mi toho páčilo veľa, ale hlavne to ako sa starala o starú mamu. Pretože tá bola vážne chorá a nestrčila ju len tak do ústavu, ale zobrala si ju domov a starala sa o ňu ako sa jej len dalo. Občas som pri tom plakala, občas som sa smiala.
- taktiež sa mi páčilo ako Zoe volala starú mamu Hopľuška. Bolo to také milučké. Páčilo sa mi ako varila. S vášňou a šikovnosťou. U nej to varenie vyzeralo ako jednoduchý zázrak. Škoda len, že na konci neboli recepty. Prišlo by mi to také príjemné spestrenie dať na koniec recepty, ktoré boli spomenuté v knihe. Kľudne by som ich aj vyskúšala.
- aj Alex bol šikovný, ale to už je o mne známe, že mi príde sexy, človek, ktorý vie postaviť holými rukami dom :D Viem, možno som divná, ale nie je to paráda? Človek by skončil na nejakom opustenom ostrove a jeho drahá polovička by mu vedela postaviť úžasný dom :D Možno trochu preháňam, ale príde mi to super aj z toho dôvodu, že ja nie som dvakrát šikovná. A keby som aj chcela byť som celkom lenivá. Takže preto ten obdiv k Alexovým šikovným rukám.
- viac som si asi zapamätala zápletku a dej s duchom a všetkým ostatným ako to ako sa dali dokopy Alex a Zoe. To mi prišlo občas také druhoradé.
- trochu viac opisov (okolia, ľudí...) by mi tam nevadilo, ale tak chápem v takej tenkej knihe strčiť opisy je nemožné
- boli tam nie len spomenutí, ale dokonca sme sa s nimi opätovne stretli aj jeho dvaja bratia aj s frajerkami / manželkami
- boli tam aj opisy čo sa stalo Duchovi, ale keďže stratil spomienky a len postupne sa mu vracali, tak som bola zvedavá kto sa z neho vykľuje. Buď to mohol byť jej starý otec alebo babkin frajer. Bola som fakt zvedavá.
- dialógy s duchom mi prišli celkom také príjemné spestrenie. Bol to fakt haluzák. Mala som ho rada.
- celé mi to prišlo také hrrr. Čo je podľa mňa na škodu knihy, lebo táto autorka píše naozaj dobré knihy, takže keby boli hrubšie nič by sa nestalo a aspoň by sa to mohlo trochu vliecť a nie len utekať.
- na konci som bola trochu smutná, ale nakoniec to šťastne skončilo aj s jej starou mamou, tak to nebolo až také smutné
- náznaky, že Jennie je čarodejnica nás mali navnadiť na ďalšiu knihy. No neviem, neviem. Čarodejnice môžem, ale žeby ma anotácia nejak ohúrila nemôžem povedať. Ale keďže mám knihu doma (podarilo sa mi ju ukoristiť minulý týždeň), tak uvidíme aká bude. Na začiatku, keď som s touto sériou začínala nemyslela som si, že Friday Harbore je také zvláštne miesto a teraz som si už istá, že je plné podivných veci a ešte určite prekvapí.

Za mňa: