Candice Proctorová - Polnočná spoveď

Anotácia:
Je júl 1863 a v New Orleanse, južanskom meste ťažko skúšanom výčinmi počasia i predstaviteľov okupačnej armády Únie, sa mladá francúzska vdova obetavo stará o chorých a ranených. Nemocnici, ktorú pomáhala založiť, venuje takmer všetok svoj čas až do osudného večera, keď sa na mestskom cintoríne stane svedkom bizarnej vraždy. Emmanuelle de Beauvaisová sa razom stáva podozrivou číslo jeden pre náčelníka vojenskej polície majora Zacharyho Coopera. A hoci opovrhuje majorovou uniformou i vojnou, ktorú predstavuje, tento muž s uhrančivým pohľadom ju priam neodolateľne priťahuje. Zacha Coopera ešte žiadna žena neočarila tak veľmi ako táto krehká Francúzka so zmyselnými perami, ktorá však očividne niečo skrýva. A zatiaľ čo sa Emmanuelle čoraz väčšmi zamotáva do pavučiny lží, Zach musí čo najrýchlejšie odhaliť temné tajomstvá z jej minulosti...

O knihe:
- original - Midnight Confession
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - nepríde mi ako pravá romantická obálka, ale je celkom zaujímavá

Moje pocity:
- septembrová kniha
- vojnové veci nemusím, ale kniha sa mi celkom páčila
- na začiatku sa stane vražda, z ktorej bude podozrivá Emmanuelle. Postupne v jej okolí bude umierať viac ľudí, takže ani to jej na vierohodnosti moc nepridá. Samozrejme, keďže je to hlavná hrdinka nemala by byť vrahyňa. (Nemala by byť, ale môže. Veď v sebaobrane / obrane už nejaké hrdinky zabili pár ľudí.) Všetko a každý bol podozrivý. Vrah mohol byť naozaj hocikto a nakoniec aj mňa vrah prekvapil.
- v knihe bolo pár veľmi zaujímavých skutočnosti napríklad, že jej manžel nebol úplne normálny. Pánečku.
- bola tam celkom zaujímavá scénka ako Zach bráni jedného černocha a pozabíja zopár vojakov. Ak to malo byť ohurujúce, tak na mňa to príliš nezabralo. Keď niekto vie narábať s mečom, šabľou, dýkou a podobnými zbraňami je to síce zaujímavé, ale vraždenie nevychovancov u mňa nefunguje. Dobre možno to bola sebaobrana, ale aj tak ich musel zabiť?

- ale aj napriek tomu sa mi zdal hlavný hrdina príťažlivý. Rozumný, silný, spravodlivý, aj keď teda pri tom jeho šéfovi nemohol byť bohvieako spravodlivý. To bol teda poriadny smrad. Protivný, zlý, neľudský. Nemala som ho rada.

- páčilo sa mi ako si hlavný hrdinovia pomaly nachádzajú k sebe cestu. Popri hľadaný lásky, tam bolo aj trochu detektívky. Okrem toho, že sa riešili vraždy a kto je vrahom, tak sa vynárali aj celkom zaujímavé špinavosti. Napríklad ako umrel jej manžel. Čo to bolo za zmrda.... Nebudem veľa prezrádzať, aby ste si tie pikantnosti užili sami.

- bol tam jeden celkom smutný príbeh so zraneným vojakom, o ktorého sa Emma starala. Trošku som si pri ňom aj zaslzila. Bol taký milý a nevzdával sa a ešte aj žartoval, aj keď bol vážne zranený.

- trochu mi vadilo, že v tejto vojde Sever proti Juhu sa veľmi nevyznám, takže som nevedela čo a ako. Nejakú pointu. Ale vo vojne asi netreba poznať pointu. Niekto chce moc a využíva na to niekoho iného alebo lepšie povedané všetkých, ktorý ho musia alebo chcú počúvať. Takže aj keby som vedela o čom je reč, aj tak by som si nevedela vybrať stranu, lebo ani jedna nebola dobrá alebo zlá. Aj tam sa našli zlí a aj tam.

- dej sa odohrával v New Orleanse pri tom si vždy predstavím rozprávku Princezná a žaba :)
- občas sa mi to zdalo strašne také zdĺhavé, zbytočne natiahnuté, ale aj tak som bola zvedavá kto je vrah a tak som čítala a čítala
- myslím si, že táto autorka nebude patriť medzi tie, ktoré si budem kupovať len čo ich uvidím za nejakú dobrú cenu. Neoslovila ma až do takej miery, ale určite nebude patriť ani medzi tie, ktoré si určite už nekúpim. Píše celkom zaujímavo, ale na mňa celkom tvrdo alebo ako to mám povedať. Kniha sa síce ako tak číta sama, ale nie je taká, že po nej tuším siahnuť opäť a čítať až do zbláznenia.

Za mňa: