sobota, 23. mája 2015

Charlotte Vale Allenová - Vlak snov


Anotácia:
Počas cesty slávnym vlakom rieši mladá novinárka Joanna dilemu: ktorý z jej dvoch ctiteľov je ten pravý?

O knihe:
original - Dream train
- neviem, či pochádza z nejakej série o autorke som toho veľa nenašla
obálka - takto som si hlavnú hrdinku nepredstavovala. Obálka ma neočarila, ale nevadí.

Moje pocity:
- kniha je presne ako anotácia - o ničom, ale nie. Nie je to až také zlé, ale ani bohvie ako dobré.
- v knihe je strašne veľa opisov. Myslela som si, že ma z toho porazí. Proti opisom nič nemám, aj keď mám radšej dialógy a taký živší dej, ale viem v ňom prežiť aj opisy okolia a všetkého možného, ale čo je veľa to je moc.
- zo začiatku som knihe dávala šancu, ale v časti, kde sa vyspala s oboma chlapmi sa to zhoršovalo až tak, že som ju chcela zavrieť a dať na policu medzi knihy, ktoré patria na policu a nie do rúk, ale ja som tvrdohlavá ako mulica a nedalo mi to. Strašne dlho som sa knihou prehrýzala. Dlho som ju mala položenú pri posteli a nechávala ju čakať. Chcela som si začať čítať medzitým aj iné knihy, ale to nerobím. Vždy mám rozčítanú len jednu knihu (ak nerátam encyklopédie a podobné knihy, kde nie je dej, aby sa mi nemiešali), takže som si povedala, že jednoducho to dám aj keď pomaly, ale túto knihu dočítam.
- tak som sa pomaly trápila s tým, či sa z Joanny nevykľuje náhodou lezba, ale tuším by mi to ani nevadilo. Aspoň by to knihu oživilo a Lucienne mi bola sympatická.
- neriešil sa tu len ľúbostný trojuholník medzi Joannou a jej dvoma chlapmi. Tyler - herec a režisér. Nemôžem si pomôcť, ale tento chlapík mi nebol sympatický. Plešivejúci štyridsiatnik a s Jo ich spájal len vášnivý sex. O sebe vedeli asi len veľmi malinko a to len to čo sa dozvedeli, keď s ním Jo robila pred troma rokmi rozhovor. Takže som silno dúfala, že to hlavný hrdina nebude, ale vôbec to s ním nebolo také jednoduché a nedal sa len tak ľahko odpálkovať.
Henry - bol agent a Jo bola jeho klient, ale tam to medzi nimi nekončilo. Boli aj dobrý priatelia a keby im to tak blbo nevychádzalo so vzťahmi možno by skončili spolu. Možno. Každopádne Henry mi bol sympatickejší. Prišiel mi taký uličník. Tie jeho papieriky s odkazmi po byte, na kurčati boli milé. Takže som bola strašne zvedavá, s ktorým chlapíkom sa dá Jo dokopy a preto som nemohla knihu odložiť bez prečítania do konca.
- riešili sa tu aj vzťahy medzi ľuďmi, v rodine, medzi manželmi. Jo hľadala svoje miesto v živote a ešte veľa iného.
- Jo mala zaujímavú robotu. Cestovala po svete, fotografovala všetko možné a robila články. Čo poviete. Neznie to lákavo? Mne teda áno.
- bolo tam kopec veci, ktoré sa mi nepáčili. Starší hlavní hrdinovia (to by som nejak prežila, keby je kniha dobrá). To, že sa vyspala s oboma. Nie som mníška alebo niečo podobné, ale toto bolo aj na mňa príliš. Taktiež jej matka. Podľa mňa to bola dosť divná osôbka. Určite by sa našlo ešte veľa veci, ktoré sa mi tam nepáčili.
- ale boli tam aj veci, ktoré sa mi páčili. Napríklad ten starší manželský pár. Prišli mi milí, vitálni a mohli byť kľudne jej rodičmi. Aj keď to nemali v živote jednoduché, ale stále boli spolu. To mi bolo sympatické. Lucienne, majiteľka reštaurácie. Okrem toho, že bola krásna, bolo v nej aj niečo, čo ma priťahovalo. To ako vždy vyzerala dokonalo upravene, aj keď bola práve potom "čo ju požula a vypľula krava".
- v knihe bola aj jedna vec, s ktorou som nesúhlasila. Strčím vám to sem a som zvedavá, čo si o tom myslíte. Anna hovorí Jo:
"Musela som byť neverná, aby som si uvedomila, ako veľmi, naozaj veľmi mi záleží na človeku, za ktorého som sa vydala."
- nesmiem vám tu zabudnúť spomenúť Jackieho. S ním sme sa stretli v hoteli, kde bola Jo ubytovaná a zažili sme s ním kopec zábavy, milý, šikovný a inteligentný. Veď posúďte. Toto povedal o svojej rodine:
"Ani sa mi nechce veriť, že som sa narodil v takejto rodine. Dofrasa! Požičiavajú si medzi sebou jeden mozog, a nikdy si nepamätajú, kto z nich je na rade, aby ho použil."
Prišlo mi to vtipné. On mal rád svoju rodinu aj oni jeho, ale boli dosť zvláštna rodinka. Ako vlastne všetci, s ktorými sme sa v knihe stretli. Každý z nich bol niečim zvláštny, zaujímavý.
- bol tam pre mňa aj jeden celkom smutný moment, keď si boli prezerať Benátky a dostali sa k múru, na ktorom boli pamätné tabule, ktorými si Benátky pripomínali benátskych židov, ktorý boli deportovaní do nacistických koncentračných táborov. Aj toto vám tu musím citovať:
"Muži, ženy, deti, zástupy tých, ktorí putovali do plynových komôr v ústrety hrôze pod korbáčom svojho kata. Váš smutný holocaust je vyrytý na stránkach histórie a nič vašu smrť z pamäti ľudstva nevymaže, lebo táto pamäť je vaším jediným hrobom."
Je to smutná minulosť, ale na takéto veci by ľudia naozaj nemali zabúdať a je pekne si to pripomínať aj v knihách a mať stále na pamäti, aby sa takéto veci už nestávali. Možno to sem nepatrí, ale ja som to musela spomenúť, lebo toto ma v knihe fakt dostalo.
- aj keď ma opisy už dosť nudili, ale aspoň sme sa dozvedeli nejaké zaujímavosti o Orient Exprese a Benátkach
- a samozrejme sme sa v knihe stretli aj s množstvom zaujímavých ľudí. Od náhodných ľudí, ktorých si chcela Jo odfotiť, cez cestujúcich a posádku v Orient Exprese až po ľudí a zamestnancov v hoteli, kde bola Jo ubytovaná. Bolo zaujímavé ako si Jo vedela získavať ľudí a pritom sa o to ani nesnažila. To by sa mi páčilo.
- koniec bol fajn, aj keď sa mi zdalo, že mu to trvalo, kým prišiel, ale potom mi to bolo aj ľúto, že tam autorka nedala ešte viac stránok o Jo a jej vyvolenom, o tom ako dopadla návšteva jej nových priateľov z vlaku...
- nehovorím, že  kniha bola úplný brak. Boli tam aj pekné veci, aj nudné veci. Za prečítanie stojí, ale druhýkrát by som po nej už znova nesiahla. Raz stačí :)

Za mňa:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...