utorok, 6. augusta 2013

Slovenská Route 66 (1.časť)

Cez víkend sme boli s Polkou na spanilej jazde po slovenskej Route 66.


O siedmej sme vyrážali z domu (síce na 2x, ale na chlp presne) smer Šahy. Prišli sme tam cca o pol 10. Naraňajkovali sme sa. Ja až na druhý pokus, lebo ja šikulka som si prvú pašteku vykydla na zem (ale určite som chcela v podvedomí nakŕmiť hladujúce mačky alebo inú zver čo sa potuluje po parkoviskách). Samozrejme musím poďakovať Priateľovi zato, že mi išiel kúpiť druhú (asi mi čítal myšlienky:D). Po "výdatných" raňajkách. Sme sa pridali k čakajúcim ľuďom na motorky z kempu. Niečo po desiatej sme už znovu sedeli na motorke smer Tatry - Račkova dolina.

1. zastávka tankovanie na dvoch susedných benzínkach.
Tam sme sa dozvedeli, že sme prišli o dvoch z nás :( Ale nevedeli sme čo sa stalo. Nehoda, dvaja mŕtvy. To bolo všetko. Stáva sa, ale nemuselo by sa. Stačilo by myslieť nato, že nie sme na ceste sami. Ponáhľajme sa pomaly a berme ohľad, aj na druhých... R.I.P. dvom mladým ľuďom.

my

ostatní

obsadili sme dve benzínky



Nejaké zábery z motorky. Moje prvé.

šofér

ľudia

ľadvinka

2. zastávka - veľmi podstatné opekanie motorkárov na slnku. Horúce stroje, horúci asfalt, horúci vzduch. Viac tepla mi naozaj nebolo treba. Vyhriati, hladní, smädní a čakajúci. Podľa mňa zbytočná kombinácia. Keby nás chceli mať pokope alebo čo tým sledovali radšej sme mohli ísť pomaly alebo spraviť zastávku niekde v chládku, ale stáva sa.

čakáme

ešte stále čakáme

tu už sme netrpezlivý

Ku koncu cesty som si už necítila zadok. Nevedela ako si sadnúť. Jemný dotyk šoféra o moje koleno bolo ako by ma udrel kladivom. Prilba mi už bola ťažká ako hovado. Tak som sa opierala o rameno, predo mnou. Hladná, smadná. Viac mi, ale vadil ten smäd. V takých horúčavách som čakala viac zastávok na napojenie jazdcov. Prežili sme v zdraví a vynahradili nám to nádherné pohľady na Tatry od Popradu. (Samozrejme foťak bol v taške, kde to nestihol odfotiť. Hádam nabudúce.)

Príjazd do cieľa Račkova dolina bol úžasný. Chládok, studená kofola - toto mi úplne stačilo. Všetko to, ale dopĺňalo krásne okolie a príjemné zážitky z jazdy (skoro všetky).

Nakoniec sme sa dočkali

a nie len my

bolo nás veeeeeľa a ešte viac

pekné okolie



všetci rozpŕchnutí v tieni, na slnku sa opekali len lavičky

Pódium

stany rozložené a mohlo sa ísť hodovať


Tatra - ako mi bolo povedané - v minulosti veľmi luxusné auto

teraz by som povedala, veľmi luxusná motorka

ale živiť by som ju nechcela, ale páčiť sa mi páči :)

zaujímalo by ma ako sa na tom jazdí

všetci traja

Počas jazdy "bral" každý ohľad nato, že nie je na ceste sám. Obiehali sme pár ľudí a chalan asi zabudol načo sú späťáky a chce obiehať tiež. Stáva sa, ale pri takejto spúste ľudí, motoriek by chvíľka nepozornosti mohla dopadnúť kúštik na ... riť. V tom lepšom prípade. Taktiež vodiči automobilov boli veľmi "ohľaduplní". Išiel z parkoviska a chcel sa k nám pripojiť, ale asi mu chvíľku bolo jedno, či niekoho zrazí alebo nie. Veď on ma naponáhlo. Taktiež autá sa plietli pomedzi motorky. No ja by som radšej počkala na krajnici, kým všetci prejdu. Ale možno sa im ten pocit páčil.
Musím pochváliť bolo aj dosť disciplinovaných vodičov. Uhýňali sa. Stáli na krajnici. Zrejme tomu dosť dopomohla asistencia pánov policajtov :)

Odniesla som si aj obrovské ponaučenia od siedmej do tretej sedieť na motorke už nikdy viac! Takéto jazdy majú svoje čaro, ale vo dvojici alebo v malej skupinke je to oveľa krajšie (pre mňa).

Druhá časť článku - Tatry už čoskoro :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...