streda, 8. mája 2013

Jana Pronská - Bosorkina dcéra



Anotácia:
Jana Pronská aj svojím druhým príbehom lásky úspešne zapĺňa medzeru v oblasti ľúbostného románu s historickým pozadím...

Soraya, krásna dcéra maurského emira, sa po otcovom zatknutí a upálení matky ukrýva v kláštore pred pomstychtivým dôstojníkom inkvizície De Vascadom. Až keď sa na scéne zjaví vyslanec francúzskeho kráľa Bernard de Brémmy, podarí sa jej otcovi vyjednať vlastnú slobodu a dcérinu ochranu pred nemilosrdným inkvizítorom výmenou za rodinné klenoty. Ani mladý vyslanec však nie je odolný voči intrigám a jeho pochybnosti o nevine Soraye, ktorú si vzal za manželku, narastajú. Až nasledovné búrlivé udalosti rozotnú uzol podozrenia a de Brémmy sa ponáhľa zachrániť svoju lásku po druhý raz. Je však otázne, či zvíťazí nad rozmarmi osudu, na aké je obyčajný smrteľník krátky...

O knihe:
- samostatná kniha
- obálka sa mi páči, ale je tam toho strašne veľa. To že je autorkou Zlatníkovej chovanice, mohli dať dole, keď už to tam muselo byť. (Ale úplne stačí, že je to spomenuté vzadu a vyzerá to tam lepšie, lebo je tam aj malý obrázok knihy.) Taktiež názov a meno mohli byť nejak inak umiestnené, lebo pútajú na seba viac pozornosti ako obrázok na obálke. Apropo obrázok "morská panna"? Skôr by sa tam hodilo niečo iné. Nie je to zlá obálka knihy, ale určite ma viac prilákalo meno autorky ako obálka.

Moje pocity:
- túto knihu som sa bála aj otvoriť. Bála som sa sklamania. Už dlho si brúsim zúbky na túto autorku, ale len nedávno sa mi podarilo uloviť jej dve knižky. Tak trochu som mala strach, že ju mám vysoko na piedestále a že budem nakoniec sklamaná.
- prvé čo ma upútalo bola 1. kapitola, ktorá bola na stranu a pól, trochu zvláštne
- smutný začiatok, ktorý sa ťahal celou knihou. Na mňa tam bolo veľa takých dosť nechutných opisov (ako nie až do podrobnosti), ale napríklad ako sa De Vascado "miloval" s tou ženou na lodi. Potom ako skončila. Zmrzačená, šialená. Ja viem toto sa skôr podobá ozajstnému životu ako knihy, ktoré rada čítam ja, ale práve preto čítam radšej romantiku ako takéto zvrátenosti čo sa v minulosti páchali na ľuďoch. Dá sa povedať, že sa vyhýbam realite. Takže na mňa trochu krvilačná kniha.
- nie som zástanca lásky na prvý pohľad. Mám radšej, keď sa hrdinovia spoznávajú a pomaly sa do seba zamilujú. Tu sa ešte len uvideli a už ich niečo opantalo. Samozrejme to, že to bola láska nato prišli až neskôr.
- veľmi sa mi páčilo, že dej sa odohrával, aj v Sarummovom paláci
- jej brat Alik mi bol sympatický (možno viac ako Bernard). Taký tajomný, zaujímavý typ hrdinu. Potešila by ma kniha o ňom.
- taktiež sa mi páčil Sorayn otec, Sarumm a Bernardova stará matka. Obaja to boli silné osobnosti, milujúce svojich blízkych...
- čo z toho vyplýva? Kniha sa mi páčila, ale niečo mi v nej chýbalo.

Za mňa: 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...