Candice Proctorová - Temný rytier

Anotácia:
Krásna a bystrá Attika d´Alérion je ochotná urobiť čokoľvek, aby ochránila milovaného brata Stephena, ktorý vstúpil do služieb kráľa Henricha II. Keď sa náhodou dozvie, že proti kráľovi sa chystá sprisahanie, rozhodne sa brata pred zradou varovať a vydá sa na nebezpečnú cestu...

O knihe:
- original - The Last Knight
- nepochádza zo žiadnej série (si myslím)
- obálka - je taká iná ako ostatné romantické obálky, ale je veľmi pekná

Moje pocity:
- ešte júnová kniha (už posledná, teraz prídu konečne júlové)
- túto knihu som mala už poriadne dlho na poličke (neprečítané knihy - prečítať), ale nemohla som sa odhodlať k čítaniu. Po prvé autorka je pre mňa neznáma, takže bohvie ako píše. Po druhé vojnové veci nemám rada a po tretie obálka je síce zaujímavá a pekná, ale povedala by som, že je iná a to ma trochu odrádzalo. Romantikuš veci so šťastným koncom majú iné obálky :D
- ale poviem vám môžem ľutovať. V knihe bolo síce dosť nechutných krvou presiaknutých scénok, ale aj tak bola úžasná.
- musím sa priznať, že ja patrím k babám, ktoré by brali rytiera na bielom koni a kľudne aj na démonicky čiernom, ktorý by bránil ich česť a život vlastným životom. Vtedy to boli naozajstné boje. Meč proti meču. Muž proti mužovi a nie ako dnes zbrane. Nuda. Teda nie nuda ako nuda, ale proste vtedy musel mať človek nato gule, aby tasil meč proti nepriateľovi (druhému človeku). Dnes má zbraň každý debil a nemusí mať ani gule ani rozum.
- Attika nebola taká dáma a tintitko ako som si myslela. Dokázala narábať s dýkou, mala odvahu ako muž a bola aj pekná, aj rozumná.
Ale mala smolu v tom, že sa musela oženiť s deckom, ktoré mi bolo dosť nesympatické a ešte k tomu by dostala ako bonus odpornú svokru a slovkom odpornú nemyslím, že bola zlá. Nie. Ona bola priam manipulatívna mrcha a chudák ten jej ťuťko manžel. Aspoň, že bol pekný :D
- Attika bola naozaj odvážna. Prezliekla sa za chlapca a išla zachrániť svojho brata a kráľa. To by nebolo nič nezvyčajné, keby sa v kraji nevraždilo, neznásilňovalo a bol by pokoj, ale ani ako žena, ani ako muž by dlho na ceste za bratom neprežila, ale našťastie stretla Damiona, chlapíka, ktorý sám seba nepokladal za rytiera, ktorý sa riadi rytierskou morálkou, ale aj keď si to nepripúšťal správal sa ako správny rytier. Ochraňoval slabých, bojoval proti zlu...
- ale Damion si myslel, že Attika je Attikus, takže ju považoval za chlapca a teda nebola šanca, aby sa do nej zamiloval a žili spolu šťastne až do smrti. Jedine, že by to odhalil. Ale ako a kedy to príde? Bola som zvedavá ako vždy. Inak keď si myslel, že ona je on volal ju grófčatko. To mi prišlo také zlatučké.
- Damion bol plný prekvapení. On nebol len bojovník, ale hral dokonca aj na lutne a spieval vlastné piesne a chodil na chodúľoch :D No to by som na neho netipovala.
- používala sa tam dosť francúzština. Nejaké oslovenia, slovíčka, zopár viet. Nebolo jej tam zase nejak extrémne veľa, ale niekto kto vidí francúzštinu raz za sto rokov, aj to len v nejakej pesničke ako ja, tak to bude pre neho dosť.
- postáv tam bolo požehnane a keďže sme cestovali krajinou, tak sa dej neodohrával len na jednom mieste
- taktiež tam bolo dosť zaujímavých príbehov ako sa jej svokra dala dokopy s manželom, ako sa Damionova matka oženila a kopec iných veci, takže to nebolo len o Attike a Damionovi
- jedine, čo mi na knihe vadilo boli krvilačné scénky, mŕtvoly a podobné nechutnosti, ale dalo sa to prežiť
- dosť nechutné tam bolo aj to, že syn sa chcel zbaviť otca a aj sa ho teda zbavil. Škoda, že nemám naštudovanú históriu. Kopec veci by ma určite nebavilo, ale takéto kráľovské intrigy môžu byť zaujímavé a teda aj nechutné. Keď krv dokáže zabiť vlastnú krv. Ale moc a peniaze dokážu hýbať svetom a aj ľuďmi. To tu je už dlho a asi ešte aj dlho bude :/
- a taktiež mi trochu vadilo ako skončila kniha. Pripomínalo mi to tak trochu Hry o život. Tiež trochu blbý koniec, ale tak mohlo to skončiť aj oveľa horšie.
- koniec hlavných hrdinov bol celkom zaujímavý. Bola som zvedavá, či skončia spolu a ak áno ako sa to stane, keďže to vôbec nevyzeralo ružovo, lebo ich životy riadil kráľ. Teda potom už dvaja králi. Našťastie všetko skončilo happy endom, ale je zaujímavé ako sa k tomu hlavný hrdinovia dopracovali.

Za mňa: