Jane Featherová - Nevhodná nevesta

Anotácia:
Po smrti svojho otca sa Alexandra Douglasová ocitla v nezávideniahodnej situácii, keďže všetok majetok vrátane rodinného sídla Combe Abbey pripadol bratrancovi Stephenovi. Nezostáva jej nič iné, iba si nájsť nejakú prácu, aby uživila seba i mladšiu sestru Sylviu. Preto keď Stephen zverejní inzerát, že hľadá niekoho na katalogizovanie vzácnej knižnice, Alexandra nezaváha a v prestrojení za starú dievku sa uchádza o prácu knihovníčky. Jej skutočným cieľom je však získať aspoň časť dedičstva, ktoré im so sestrou patrí.
V tom čase zavíta do Combe Abbey aj Peregrine Sullivan. Záhadná knihovníčka s peknými sivými očami ho od prvej chvíle priťahuje, hoci sám netuší prečo. Perry zakrátko odhalí jej škandalózne tajomstvo a ponúkne jej pomoc. Krásna a bystrá Alexandra je však zvyknutá starať sa o seba sama, a tak spočiatku rázne odmieta jeho dvorenie. Dokáže si Perry získať srdce odvážnej dievčiny, ktorá odhodlane kráča za svojím cieľom?

O knihe:
- original - An unsuitable bride
- 3. časť zo série o bratoch Sullivanovcoch:
Dlhá cesta k oltáru; Svadobná stávka; Nevhodná nevesta
- obálka - pekná

Moje pocity:
- november 2017
- po prečítaní knihy mi príde ta anotácia taká vaaaa. Ona sa u neho chcela zamestnať hlavne preto, lebo jej niečo dlžil. Dedičstvo, ktoré im mal otec zanechať, ale ten sa na ne vykašlal, takže sa Alexandra chcela / musela o to postarať sama. Ich otec musel byť riadny hajzlík, keď už zo svojich dcér spravil pankhartov mohol im aspoň zanechať nejaké peniaze. To, že bola jeho žena k..., zato oni nemohli.
- ale aj tak som to nepochopila. Za života sa k ním správal pekne, teda asi podľa jeho možností, ale po smrti sa na ne vykašlal?
- páčilo sa mi ako sa Alex venovala "obchodom" a vyznala sa v takej obrovskej knižnici
- ale aj tak nechápem. Prečo, ak ich matka mala aspoň nejaké peniaze sa on nich nepostarala? Nevedela, kde sú? Ako sa majú? Vôbec sa o ne nezaujímala? Len predpokladala, že sú zdravé a majú sa ako v bavlnke?
- kniha bola zaujímavá s dobrým nápadom, ale chýbal mi v nej taký ten šmrnc. Raz si ju prečítať ok, ale znova po nej siahnuť už asi nie. Možno to bolo aj tým, že keď má hlavná hrdinka priateľku, s ktorou sa môže rozprávať, tak je tam viac dialógov a to mi príde také živšie ako samé opisy, ktoré boli tu. Boli fajn, veľa vysvetľovali, ale radšej mám živé dialógy, pri ktorých sa zabavím.
- o tejto knihe nemám ani čo veľa povedať. Páčilo sa mi ako sa Alex starala o svoju mladšiu sestru., keďže bola chorá a nemohla pracovať nezostávalo jej veľa možnosti ako sa uživiť a ani jej pestúnka by sa o ňu bez peňazí asi len tak ľahko nepostarala. Bohvie kde a ako by skončila.
- malé prezradenie deja, keď išla Alex do Londýna ponúknuť knižnicu na predaj, tak sa ubytovala v sídle svojho bratranca a správala sa ako keby bola dáma, neprezliekala sa už za starú dievku... Prišlo mi to divné. Hocikedy tam mohol prísť jej bratranec alebo služobníctvo by ju mohlo nabonzovať. Neviem. Prišlo mi to také dosť riskantné.
- keď klamem, tak si aspoň pamätám, čo hovorím. Toto nikdy nebola moja silná stránka, takže sa snažím klamať čo najmenej, ak to ide, tak vôbec a ak nie tak sa vyhnem odpovedi, ale hlavnej hrdinke to v tejto knihe moc nešlo. Šak si nepamätala ani svojich vymyslených rodičov...
- ctihodný pán - to slovné spojenie ma tak neuveriteľne vytáčalo. Ani neviem prečo, ale strašne.
- to jeho zamilovanie mi prišlo také rýchle. Ako sa preboha môže zamilovať do niekoho koho nepozná? Čo ak je to vrahyňa, zlodejka alebo čo ja viem čo? Akože chápem láska nepozná hranice ani prekážky, príde a odíde kedy chce, ale vážne. Zamiloval sa do nej hneď na začiatku?
- ale Perry si našiel naozaj vhodnú manželku - pankhart, herečka, milenka, podvodníčka, zlodejka. Dokonalá manželka.
 - Perry mi prišiel strašne taký zaláskovaný, zaslepený, ohlúpený. Nepáčilo sa mi to.
- dej sa odohrával hlavne medzi Perrym a Alex, ale boli tam aj iné postavy, ako jej bratranec, jeho žena, služobníctvo, Perryho priatelia a rodina
- najskôr mu Alexandra neverí a potom s ním skončí v posteli?
- keď som z knihy nadšená dokážem o nej písať, keď ma sklame tiež o nej dokážem písať, ale keď je to len taký obyč priemer, ani zlá, ani príliš dobrá. Neviem o čom písať.
- dej ma zaujal, ale jeho spracovanie už tak veľmi nie. Rada som si knihu prečítala, ale raz stačilo.
- koniec tejto série ma, ale zaujímal. Zomrie nakoniec ich strýko a oni všetko zdedia alebo bude žiť dlho a vysmievať sa celej rodine, že si museli zobrať ženy pod ich úroveň? Inak možno ich strýko nebol až taký zlý alebo bol len trochu zvrátený? Koniec bol pekne napísaný.

Za mňa:

Julia Quinnová - Vojvoda a ja

Anotácia:
Existuje pre londýnske Ctižiadostivé matky väčšia výzva ako slobodný vojvoda?
Spoločenské noviny lady Whistledownovej, apríl 1813
Zdá sa, že Simonovi Bassetovi chýba už len kúsok k tomu, aby požiadal o ruku sestru svojho najlepšieho priateľa - pôvabnú Daphne Bridgertonovú. Ale iba oni dvaja vedia pravdu. Simon vymyslel zložitý plán, ako od seba udrží matky zo spoločnosti, ktorým ide o sobáš. A čo sa týka Daphne, teraz, keď sa zdá, že vojvoda ju označil za žiaducu, určite pritiahne niekoľko veľmi vhodných nápadníkov.
Ale počas všetkých tých plesov, ktoré Daphne trávi so Simonom, zabúda, že ich známosť je len klamstvom. Možno je to jeho diabolským úsmevom, určite je to tým, ako jeho oči horia zakaždým, keď sa na ňu pozrie... ale Daphne sa do vojvodu zamiluje... naozaj! A teraz musí urobiť aj nemožné a úplne nestratiť srdce a dušu kvôli atraktívnemu búrlivákovi, ktorý sa zaprisahal, že sa nikdy neožení!

O knihe:
- original - The duke and I
- 1. časť zo série Bridgertonovci:
Vojvoda a ja; Vikomt, ktorý ma miloval; Nevhodný návrh; Romantický pán Bridgerton; S láskou, Eloise; Spaľujúca vášeň; Spoznáš to z jeho bozkov; Na ceste k sobášu; The Bridgertons: Happily ever after
- obálka - páči sa mi, aj keď vyzerajú tak umelo, že sa mi nehodia do tej doby, ale páči sa mi

Moje pocity:
- november 2017
- keď som hľadala z akej série pochádza kniha, tak som sa dobre zabavila. 1.časť, časť 1,5, druhá časť, časť 2,5 :D akože čože. To som ešte nevidela. Ale tie polkove časti boli vlastne epilógy.
- túto knihu si pamätám už keď vyšla. Tuším je to alebo bolo to nejaké nové vydavateľstvo. Kniha ma zaujala, ale keď som ju dostala do rúk, tak ma dosť prekvapilo, že je oveľa väčšia ako moje ostatné knihy. Neznášam, keď mi trčia knihy, ale už pár takých neposlušníkov, čo vytŕčajú z davu mám a nevadí.
- sme na Slovensku, už sme si asi mohli zvyknúť, že knihy nevychádzajú vždy v poradí v akom boli napísané
- od prvej vety sa mi kniha páčila. Hlavne to koľko mien mal Simon Arthur Henry Fitzrandulph Basset, gróf Clyvedon. Bola to sranda a bolo to aj zaujímavé. Myslíte si, že keď má niekto viac mien môže oslavovať meniny s každý menom? To by sa mi páčilo :D Na každé meniny dostať aspoň jednu knihu :-O
- Simonovi ako malému veľmi dlho trvalo kým začal rozprávať a potom keď to prišlo koktal. Čo? Hlavný hrdina, ktorý nie je dokonalý ako čerstvo napadnutý sneh? Dokonca má "hendikep", s ktorým bojoval, vyhral, ale ešte stále sa mu občas pripomína. Páčilo sa mi ako sa tomu všetkému Simon postavil ako pravý Basset a ako s tým bojoval. Hlavne so svojim hnusným otcom, ktorý sa nevedel dočkať, kedy mu manželka porodí syna, aj keď s tým mala chudiatko veľké problémy a niekoľkokrát potratila a keď prišiel konečne na svet jeho vytúžený následník vadila mu taká maličkosť ako koktanie. Na tú dobu to možno bolo vnímané ako niečo zlé, prekliatie, trest, choroba... Ale aj tak bol jeho syn a mal toľko peňazí, že si mohol dovoliť zaplatiť tých najlepších odborníkov, aby jeho synovi pomohli. Nie. Ten hajzlík sa mu obrátil chrbtom a priznával sa k nemu až keď bolo už neskoro. Možno mi ho bolo aj trochu ľúto, ale viac som ľutovala chlapčeka, ktorý nemá ochrannú ruku svojej matky, len pestúnku a jeho otec ho nemá rád (možno aj nenávidí), lebo nie je dokonalý podľa jeho predstáv. Blbec jeden.
- každá kapitola začínala článkom zo spoločenských novín lady Whistledownovej. Mne to skôr pripomínalo niečo ako gossip girl. Nejaký bulvár, ktorý sa zaoberá prepieraním špinavej bielizne vo vyššej spoločnosti, ale bolo to zaujímavé. Bola som veľmi zvedavá kto to písal. Chvíľu som z toho upodozrievala aj Daphne. A možno aj. Neviem. Dúfam, že v nejakej inej knihe z tejto série sa dozvieme kto je tá slávna Lady Whistledownová. Bola by sranda, keby sa z nej vykľula matka Daphne :D Predsa len tichá voda, brehy myje.
- Daphne bola jednoznačne zaujímavá hlavná hrdinka. Odmietla najmenej štyroch mužov, jedného doslova zložila. Bola živá, žiadna utiahnutá slečinka. Mala zmysel pre humor a aj keď bola v niektorých veciach neskúsená, tak nám to v iných vynahradila. Napríklad jej veľkým srdcom a tým, že si išla za svojim.
- páčil sa mi aj vzťah Daphne s bratmi. Vlastne páčila sa mi celá táto rodinka. Páči sa mi, keď sa v knihách opisujú veľké šťastné rodiny. Ok, nie všetci musia byť šťastní a na práškoch, môžu sa nájsť, aj nejaké čierne ovce rodiny, ale najradšej mám rodinky, ktoré držia spolu a platí pri nich: Krv nie je voda. V reáli je to o niečo horšie a ani vo filmoch sa to často nevidí. Preto ma v knihách takéto rodinky priťahujú.
- kniha sa mi páčila. Bola dynamická, pohlcovala ma. Páčili sa mi aj dialógy. Nepôsobili na mňa umelo, nepríjemne. Boli také doberačské, čo mám ja rada. Aj keď občas sa mi to zdalo až dokonalé a sladké. A možno mi tam chýbalo trošku nejaké dobrodružstvo. Nejaký zloduch, ktorý si už brúsil zuby na Simonovo dedičstvo, ale Daphne mu to svojim sobášom znemožnila alebo niečo podobné, ale nakoniec to bol príjemný oddychový román. Plný romantiky, rodiny, obyčajných aj neobyčajných problémov a určite môžem knihu odporúčať a teším sa aj na ostatné časti.

Za mňa:

Sandra Chastain - Purpurový motýľ

Anotácia:
Podivínsky Sean Rogan žije v izolácii od ľudí na škuneri Purpurový motýľ, ktorý vytiahol zo dna rieky. Opravil ho a odvtedy sa stal zmyslom jeho života. Keď Sean jedného dňa nájde vo svojej posteli krehkú blondínku Carolinu Evansovú, reaguje veľmi podráždene. Rozhodol sa predsa pre samotársky život, aby opäť nezažil nejaké sklamanie.
Carolina prišla na staručkú, krásnu plachetnicu hľadať stopy po svojich predkoch. Vyprovokoval ju k tomu denník inej Caroliny z ich rodiny, ktorá žila ešte v rokoch občianskej vojny Juhu proti Severu.
Subtílna blondínka nečakane hlboko zapôsobila na samotára Rogana a pripravila mu nejedno prekvapenie.

O knihe:
- original - Scarlet Butterfly
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - celkom fajn

Moje pocity:
- podľa anotácie to znelo celkom zaujímavo a možno, že aj začiatok zaujímavý bol, ale nakoniec ma to nebavilo a kniha ma tak trochu sklamala
- to že tam boli duchariny. OK. Beriem. Ale že tam toho bolo až tak veľa, to už nie. Videla toho ducha na každom kroku. Pomáhal jej. Dokonca ju zvládol aj odniesť. No čo ja viem. Prišlo mi to divné.
- Sean bol zvláštny chlapík. Zbavil sa všetkých peňazí čo mal, rozpustil rodinný podnik, majetok rozdelil a nechal si len rozpadávajúci dom. Dokonca ani s rodinou sa nerozprával. Bola som zvedavá čo ho k tomu priviedlo. Ale k tomu sme sa museli prelúskať postupne. A nakoniec som ani taká zvedavá nebola, len som to už chcela dočítať.
- Seanovi sa podarilo zachrániť z dna rieky škuner "Purpurový motýľ", ktorý sám aj zrekonštruoval. Podľa mňa nič zaujímavé. Ako super a tak, ale prišlo mi normálne, že čo našiel a opravil je jeho. Veď predsa zachrániť tu loď mohol hocikto, ale za tie roky sa k tomu nik nemal, tak to urobil on a je jeho. Ale figu borovú. Musel ísť pred súd a súdiť sa komu vlastne loď patrí.
- nemám nič proti opisom v knihe, ale keď musím čítať 20 strán opisov. Bez jediného dialógu (dobre, aby som neklamala asi 10 viet tam mohli byť dialógy alebo aspoň nejaké výkriky, ako som smädná, ešte vodu...), tak to už teda nie. Už na začiatku ma kniha unudila. Aj keď opisy boli celkom ok. Informatívne, ale bolo ich kua veľa.
- viem, že Carolina bola chorá a otec ju držal nakrátko, ale prišla mi tak strašne naivná, hlúpučká, až ma to nebavilo. Nevravím, že každá hlavná hrdinka má byť odvážna bojovníčka a byť vo všetkom dokonalá, ale bože nech je aspoň trochu hrdinská. Možno sa ju tak aj autorka snažila vykresliť, ale mne taká neprišla. Bojovala síce s otcom, so zákernou chorobou a nie žeby mi to nestačilo, ale bola taká nejaká divná.
- zaujímavá myšlienka na knihu, ale podľa mňa podaná nudne, ubíjajúco. Za mňa už viac nie, ďakujem. Som rada, že som si ju prečítala, ale nie ďakujem viac si neprosím.
- nemám chuť o tejto knihy písať. Nepríde mi až taká zlá. Občas ma aj trochu zaujala, ale väčšinu času ma týrala aj pri opätovnom čítaní by som ju najradšej odložila na policu.
- možno by sa mi aj kniha páčila, lebo mi prišiel dej zaujímavý, ale nepáčilo sa mi to, že mi to pripadalo ako keby chceli niekoľko poschodovú tortu nastrkať do krabice na zákusky. Proste veľa tam toho bolo a neplynulo tak prirodzene príjemné, ale hŕ bŕ tam bolo všetko popísané za sebou. Neviem ako to opísať. Proste veľa deja na tak malú knihu. Škoda toho.
- milujem ťa. našiel som denník. budeš bývať u mňa... ako toto všetko poskladať za seba. Really? Akože toto by vás vážne nezabilo? Mňa skoro áno. Nemám problém, keď je na pár stránkach tlačenica, ale nie v celej knihe. Mám rada, keď sú stránky voľne ako vánok. Pretáčajú sa samé od seba a čítajú sa ľahko ako keď dokážete na posedenie zjesť čokoládu. Najskôr otvoriť a potom ani neviete ako a už je len obal. Ale toto? Táto kniha bola zaujímavá ale ťažká ako z ocele. Jej čítanie ma ubíjalo, lebo som v nej videla potenciál, ale nič z toho.
- niekedy by som chcela napísať knihu, ale keď si predstavím, že by to mal byť brak, tak asi nič...

Za mňa:

Patt Bucheister - Milenka z ostrova

Anotácia:
Temperamentný, príťažlivý muž na Havajských ostrovoch...
Judd Stafford sa dlho bráni nátlaku rodiny, aby si vzal voľno a odpútal sa od povinností vyplývajúcich z vedenia rodinného podniku. Napokon ustúpi a súhlasí, že prežije dva týždne dovolenky na Havajských ostrovoch. No nikto a nič ho nemôže donútiť, aby odpočíval a nevenoval pozornosť obchodným záležitostiam... až do večera, kedy sa vkradne do sídla pobočky svojej firmy a beznádejne podľahne čaru umelkyne maľujúcej fresku vo vestibule budovy.
Erin Callahanová má hlboké modré oči, temné ako obloha po búrke. Na Judda, ktorý už mesiace trpí nespavosťou, pôsobia veľmi vzrušujúco, ale zároveň ho upokojujú a prebúdzajú v zarytom starom mládencovi hlboké city. Bozkávať sa s ňou je to isté, ako jazdiť na tobogane - až mu z tých výšok a pádov poskakuje žalúdok.
Ale nádherná maliarka neúporne bojuje za svoju nezávislosť. Nie je pre Judda jednoduché získať si ju. Ochotne sa podujíma na čokoľvek, len aby ju presvedčil o svojich úmysloch. Pomáha Erin dobehnúť stratený čas a ona spoznáva, aká  horúca vášeň sa skrýva v jej vnútri.
Dokáže Judd presvedčiť Erin, že mu nejde len o dovolenkový flirt?

O knihe:
- original - Island lover
- myslím, že nepochádza zo žiadnej série
- obálka - celkom príjemná. Vyžaruje z nej teplo letnej pláže.

Moje pocity:
- september 2017
- koho normálneho musia presviedčať, aby si šiel oddýchnuť na dovolenku na Havaj? Akože vážne? Mne by stačila letenka a nejaké drobné a hneď by som letela bez presvedčovania. Síce asi "nadrogovaná", aby som prežila cestu, ale nepremýšľala by som ani sekundu.
- akože chápem, keď je niekto workoholik a vzrušuje ho skôr práca ako zábava, ale nikdy nepochopím prečo taký ľudia, keď majú peniaze nechodia si ich raz za čas poriadne užiť. Nevadí.
- jeho stará mama a jej starý otec boli Íri. Pri tejto informácii mi napadlo, že by som si rada prečítala nejakú knižku, kde by táto tematika prevládala. Rada by som si prečítala o tom ako nejaká stará mama vysvetľuje, že škriatkovia po nociach maľujú Írsko, aby bola krajina taká krásna zelená a svieža ako rozprávala stará mama hlavnému hrdinovi. Nepamätám si, že by som čítala nejakú "Írsku" knihu.
- možno len Juddovi chýbala na dovolenku tá správna spoločnosť a potom čo spoznal Erin už s tým nemal problém a mohol si užívať voľný čas naplno a snažiť sa ju zbaliť
- kniha bola milá, s príjemnými dialógmi, opismi aj postavami, takže ako pekné, ľahké čítanie ju môžem odporučiť, ale zase žiadna sláva, ak očakávate niečo strhujúce
- spoiler! Najskôr sa mi zdalo, že presťahovanie Judda k Erin bolo až moc okaté, ale aspoň sme sa stretli aj s jej priateľmi a zistili ako funguje také spolubývanie.
- postupne ako som sa začítavala do knihy som zistila, že aj Erin je workoholička. Ale pri nej sme zistili, že tak maká, aby dokázala sebe aj svojim bratom, že je sebestačná a že sa o seba dokáže postarať. Aj keď musela makať ako divá a veľa si toho v živote nedopriala a ani neužila. Pripomínala mi tak trochu Judda. Hodili sa k sebe. Buď by sa ako manželia vôbec nestretávali a ani nevyčítali jeden druhému, že ten druhý maká ako fretka a vôbec sa nevidia alebo by jeden druhého vyliečili a viac by si spolu užívali a prestali by toľko pracovať a začali by viac žiť.
- každá normálna žena by sa cítila divne, keby pri nej chlap zaspal pomaly pri každej príležitosti, ale keďže Judd trpel nespavosťou, tak to bol pre Erin skôr kompliment, že pri nej zaspával.
-ďalší spoiler! Judd vyriešil svoju nespavosť celkom zaujímavo. Spával s Erin. Ale nebolo to, žeby spolu spávali akože ťuťu muťu. Oni spolu naozaj len spávali. To mi prišlo celkom vtipné. Veď každý vzťah začína najskôr sexom, keď sa dvaja priťahujú a až potom spolu zaspávajú, keď spolu chodia dlhšie. Aj keď je pravda, že aj u nás to bol zo začiatku ten prvý spôsob, ale my sme mali iné dôvody. No nič sranda to celé bola. Spávali spolu, ale nebol medzi nimi nijaký vzťah, teda aspoň nie z pohľadu Erin. Keďže rátala s tým, že Judd sa vráti do San Francisca a o jednorázový vzťah, ktorý by ju zdržoval od práce a skutočného života nemala záujem.
- o postavy tam nebola núdza. Boli tam jej spolubývajúci, jeho sestry, jej bratia...
- dokonca aj koniec sa mi páčil. Nebol presladený. Bol prekvapivý, aj keď to nebolo prekvapenie, že vaaav. Ale bolo to zaujímavé.
- nebojte nejaké tajomstvá som nechala ešte aj pre vás, tak kľudne sa môžte začítať. Odporúčam možno na nejakú letnú dovolenku, kde sa popri vyhrievaní na slniečku môžte začítať, ale nie na tak dlho, aby ste sa spálili :)

Za mňa:

Jane Featherová - Svadobná stávka

Anotácia:
Bratom Sullivanovcom, ktorí sa topia v dlhoch, svitá na lepšie časy, keďže ich chorý strýko spísal závet, podľa ktorého zdedia celý jeho obrovský majetok. Má to však jeden háčik: každý z nich sa musí oženiť s padlou ženou. Najstarší Jasper si už úlohu splnil sobášom s krásnou Clarissou. Teraz je rad na Sebastianovi, aby si našiel nevestu, ktorá bude vyhovovať strýkovmu výstrednému želaniu...
Lady Serena Grantleyová sa po matkinej smrti ocitla v područí nevlastného otca generála Heywarda, ktorý zneužíva jej krásu a núti ju lákať do jeho herní bohatých mužov. Keď sa z nej pokúsi urobiť milenku zhýralého grófa, Serena sa mu konečne vzoprie a požiada o pomoc Sebastiana Sullivana - muža, ktorému pred rokmi dala svoje srdce...

O knihe:
- original - A wedding wager
- 2. časť zo série o bratoch Sullivanovcoch:
Dlhá cesta k oltáru; Svadobná stávka; Nevhodná nevesta
- obálka - celkom pekná

Moje pocity:
- na začiatku sme sa stretli s mladým Sebastianom a mladou Serenou, ktorý boli už od začiatku knihy do seba zamilovaní, ale boli rozdelení. Vo väčšine kníh sa hlavní hrdinovia po čase stretnú a následne nám autorka opisuje ako sa stretli po prvýkrát, prečo sa rozdelili... a tu sme sa s tým stretli hneď na začiatku.
- nemohla som sa na začiatku zmieriť s tým, prečo je Serena taká sviňa. Prečo ho nepožiadala o pomoc a neušli spolu? Asi preto, lebo ani jeden z nich nemal peňazí nazvyš a ona mala ešte aj nevlastného otca tyrana, ktorý by jej nedovolil len tak od neho odísť. Predsa len bola jeho sliepkou, ktorá znášala zlaté vajíčka. Možno len také malé, ale dobre na nej zarábal.
- poslednou vôľou ich strýka bolo, že si musia zobrať všetci traja nejakú padlú ženu, aby dostali jeho majetok. Ten ich strýko mi prišiel riadny pomätený blázon a ešte tie jeho úchylne, nemravné memoáre, ktoré nútil písať chudáka mnícha, kňaza alebo čo to bolo. To bol des.
- páčilo sa mi, že hlavný hrdina bol z dvojčiat. Vždy sa mi páči, aký majú dvojičky medzi sebou vzťah. Aj mne by sa také niečo páčilo. Dokonca by som povedala, že všetci traja bratia mali spolu pekný vzťah, aj keď Perry a Sebastian si boli bližší. Jasper skôr pôsobil ako hlava rodiny a rozumný strážca svojich mladších bratov.
- prvú čas som nečítala, takže som netušila ako sa dal Jasper dokopy so svojou manželkou, ale nejako extrémne mi to neprekážalo
- pri slove herňa v dnešnej dobe sa podľa mňa ľuďom vykrúca nos ako by to bolo niečo odporné (som za), ale v minulosti to bolo niečo normálne, kam sa páni chodili zabaviť. Ale tiež si myslím, že dosť bohatých chlapíkov sa muselo v týchto herniach zruinovať a ak to boli nebodaj ešte hlavy rodiny, tak stiahli na dno celú rodinu so sebou. Príde mi to smutné, aj teraz, aj v minulosti. Takže by sa dalo povedať, že toto bol zaujímavý výber témy.
- na začiatku som sa nemohla zmieriť so Sebastianom ako s hlavným hrdinom. Prišiel mi taký zaláskovaný hlupáčik. Mám rada, keď je hlavný hrdina dynamickejší, odvážnejší. Možno niekedy aj trochu zlý. Tento mi prišiel ako nejaký poslušný mopslík, ktorý nasleduje svojho majiteľa.
- generál Heyward, Serenin nevlastný otec, to bol taký haj...el. Och, čakala som, kým ho niekto zmláti, zabije alebo niečo. Smrad jeden.
- kniha sa mi páčila, aj keď som mala občas chvíľky - nechce sa mi to čítať, ale potom sa to striedalo s tým, že som bola zvedavá ako to všetko dopadne. Teda bolo jasné, že sa dajú dokopy, ale čo sa stane s mladou Abigail, na ktorú si brúsil zúbky generál, ako dopadne samotný generál... Takže aj keď to nebola najlepšia kniha akú som kedy čítala, tak bola celkom dobrá.
- dialógy mi prišli občas nič moc. Presladené, nereálne. Neviem proste také nejaké nemastné, neslané. Nebavili ma.
- kniha nebola zlá, dej sa mi celkom páčil, ale nemyslím si, že bola napísaná bohvie ako kvalitne. Dosť presladená, občas trochu nudná, dialógy nič moc. Raz mi stačilo si ju prečítať a popravde ma ani moc nenavnadila prečítať si jej ďalšie časti, ale keďže som si to nevšimla, tak som si kúpila aj jej pokračovanie a prečítala som si aj to bez toho, aby som si všimla, že to je pokračovanie práve tejto knihy. Proste mám svoje overené autorky a o tých viem, že budú stať zato, ale občas siaham aj po nejakých nových alebo takých, ktoré už mám, ale ani si to neuvedomujem.
- odporučiť môžem, lebo zápletka mi prišla zaujímavá, ale človek nesmie očakávať niečo úžasné. Proste taký priemer.

Za mňa: