Zobrazujú sa príspevky s označením Jana Pronská. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Jana Pronská. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 23. januára 2014

Jana Pronská - Zradená ľúbosť


Anotácia:
Keď sa krásna mladá Marica, dcéra uhorského zemana Juraja Mariášiho, po siedmich rokoch v kláštore ocitne na kráľovskom dvore v Budíne, otvorí sa jej celkom nový svet - svet plný oslepujúceho lesku a nádhery, ale aj zlomyseľných klebiet a zákulisných intríg. Neskúsená dievčina si svojou milotou a skromnosťou získa priazeň samej kráľovnej, no zároveň tým vzbudí nevraživosť ostatných dvorných dám. Keď sa za dramatických okolností stretáva s vojvodom z Meranu Alexandrom, šľachtic jej ponúkne svoju ochranu. Netrvá dlho a medzi mladými ľuďmi preskočí iskra...

O knihe:
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - musím uznať, že tejto spisovateľke dávajú pekné obálky. Táto sa mi veľmi páči a zdá sa mi, že sa hodí na opis hlavnej hrdinky. Tiež tam mala fialové šaty a vlasy vo vrkočoch spojene na zadu hlavy.

Moje pocity:
- musím sa priznať, že po prečítaní Bosorkinej dcéry som sa nechystala od tejto autorky kúpiť už nič. Aspoň nie v blízkej dobe. Povedala som si, že poznám aj lepšie autorky. Ako kniha Bosorkina dcéra nebola zlá, ale dajme tomu, že na také knihy potrebujem vyzrieť. ALE po prečítaní tejto knihy som zapísala autorku na môj wishlist a som zvedavá ako sa mi budú páčiť ostatné jej knihy.
- Maricina stará mama sa mi na začiatku javila ako stará mrcha. Asi by som pred ňou mala aj ja rešpekt. Potom čo, ale spravila sa to zlepšilo, ale stále mi vŕtalo v hlave prečo to robí a ani po prečítaní knihy som to nepochopila. Ok pri výchove dcéry spravila chyby asi dosť veľké, ale to si fakt myslela, že ak sa pokúsi niečo urobiť s Maricou napraví tie chyby? Alebo v tom bolo ešte niečo iné čo som nepochopila?
- Panna. Tak toto oslovenie mi prišlo dosť nechutné. Neviem si predstaviť, že by ma niekto oslovoval panna. Ako do tej doby sa to hodí, ale aj tak keby som sa tam ocitla asi by som pri takomto oslovení vybuchla smiechom.
- už dávno (ak niekedy) som nečítala knihu, kde bola hlavná hrdinka taká nevinná duša. To bolo zrejme tým kláštorom, ale páčila sa mi. Taktiež sa mi páčilo ako po čase dospela v nie až tak naivnú osôbku, ale stále s dobrým srdiečkom.
- Alexander. Hneď meno je vznešené. Toto meno sa mi veľmi páči. Ani jeho činy nezaostávajú za jeho menom. Je to udatný bojovník, s rozumom v hlave a dobrotou v srdci. No nezamilujte si ho. Aj keď musím priznať, že zo začiatku sa mi nepáčil. Nemám rada sukničkárov, ale ak sa to dialo pred svadbou, tak to sa dá prežiť.
- Intrigy na kráľovskom dvore. Páčili sa mi opisy aké svinstvá sa tam diali. Ja moc kráľovské dvory nemusím. Nemám rada, keď kráľ môže všetko, ale tieto opisy dvora boli fakt dobré a zaujímavé.
- určite sa mi táto kniha páčila viac ako Bosorkina dcéra, ale zasa aj tu boli tie nechutnosti - zaživa napichovali ľudí. Fuj. Ale beriem. Tu to bola len jedna pasáž čo mi vadila, ale dokázala som ju prečítať, aj keď v hlave ich ešte asi chvíľu budem mať. Ble.
- v knihe neboli hlavný hrdinovia na každej druhej strane spolu. Čo mi neprekážalo, lebo tam boli opisy, ktorý hrdina čo zažíval a nie len ako sníval o tom druhom.
- nebolo by lepšie keby jeho matka a jej stará matka spojili svoje sily a dali ich dohromady? Viem boli medzi ich rodinami všelijaké rozdiely... Ale no a čo? Doteraz nechápem kde podeli tie dve rozum? Mala som o nich lepšiu mienku.
- a jej rodičia. Niektorí ľudia by nemali mať deti. Napríklad títo dvaja, aj keď bola by to škoda, lebo sa im aj dcéra, aj syn vydarili. Inak možno by nebola zlá aj kniha o Ondrejovi Mariášim - Maricin brat.
- Dobre. Čakala som svadbu, ale nevedela som si predstaviť čo by mohlo prísť po nej. Aj keď som so "svadbou" nebola spokojná, ale bolo to vav. Dej nabral úplne na inom smere. Bolo to úžasné. Ale prijala by som o SVADBE, aj po SVADBE viac toho, ale no čo už.
- musím sa priznať. Zhrešila som. Knihu som čítala utorok a stredu som mala ísť zubárke, tak som sa potrebovala vyspať a preto som si zbežne prečítala aj nejaké stránky len tak ledabolo, aby som vedela kedy sa dajú dokopy a asi som si tak trochu ochudobnila aj zážitok :( Ale zase musím priznať, že aj keď si človek prečíta útržky občas ich môže aj zle pochopiť, ale ako by som inak zaspala?

Za mňa:

streda 8. mája 2013

Jana Pronská - Bosorkina dcéra



Anotácia:
Jana Pronská aj svojím druhým príbehom lásky úspešne zapĺňa medzeru v oblasti ľúbostného románu s historickým pozadím...

Soraya, krásna dcéra maurského emira, sa po otcovom zatknutí a upálení matky ukrýva v kláštore pred pomstychtivým dôstojníkom inkvizície De Vascadom. Až keď sa na scéne zjaví vyslanec francúzskeho kráľa Bernard de Brémmy, podarí sa jej otcovi vyjednať vlastnú slobodu a dcérinu ochranu pred nemilosrdným inkvizítorom výmenou za rodinné klenoty. Ani mladý vyslanec však nie je odolný voči intrigám a jeho pochybnosti o nevine Soraye, ktorú si vzal za manželku, narastajú. Až nasledovné búrlivé udalosti rozotnú uzol podozrenia a de Brémmy sa ponáhľa zachrániť svoju lásku po druhý raz. Je však otázne, či zvíťazí nad rozmarmi osudu, na aké je obyčajný smrteľník krátky...

O knihe:
- samostatná kniha
- obálka sa mi páči, ale je tam toho strašne veľa. To že je autorkou Zlatníkovej chovanice, mohli dať dole, keď už to tam muselo byť. (Ale úplne stačí, že je to spomenuté vzadu a vyzerá to tam lepšie, lebo je tam aj malý obrázok knihy.) Taktiež názov a meno mohli byť nejak inak umiestnené, lebo pútajú na seba viac pozornosti ako obrázok na obálke. Apropo obrázok "morská panna"? Skôr by sa tam hodilo niečo iné. Nie je to zlá obálka knihy, ale určite ma viac prilákalo meno autorky ako obálka.

Moje pocity:
- túto knihu som sa bála aj otvoriť. Bála som sa sklamania. Už dlho si brúsim zúbky na túto autorku, ale len nedávno sa mi podarilo uloviť jej dve knižky. Tak trochu som mala strach, že ju mám vysoko na piedestále a že budem nakoniec sklamaná.
- prvé čo ma upútalo bola 1. kapitola, ktorá bola na stranu a pól, trochu zvláštne
- smutný začiatok, ktorý sa ťahal celou knihou. Na mňa tam bolo veľa takých dosť nechutných opisov (ako nie až do podrobnosti), ale napríklad ako sa De Vascado "miloval" s tou ženou na lodi. Potom ako skončila. Zmrzačená, šialená. Ja viem toto sa skôr podobá ozajstnému životu ako knihy, ktoré rada čítam ja, ale práve preto čítam radšej romantiku ako takéto zvrátenosti čo sa v minulosti páchali na ľuďoch. Dá sa povedať, že sa vyhýbam realite. Takže na mňa trochu krvilačná kniha.
- nie som zástanca lásky na prvý pohľad. Mám radšej, keď sa hrdinovia spoznávajú a pomaly sa do seba zamilujú. Tu sa ešte len uvideli a už ich niečo opantalo. Samozrejme to, že to bola láska nato prišli až neskôr.
- veľmi sa mi páčilo, že dej sa odohrával, aj v Sarummovom paláci
- jej brat Alik mi bol sympatický (možno viac ako Bernard). Taký tajomný, zaujímavý typ hrdinu. Potešila by ma kniha o ňom.
- taktiež sa mi páčil Sorayn otec, Sarumm a Bernardova stará matka. Obaja to boli silné osobnosti, milujúce svojich blízkych...
- čo z toho vyplýva? Kniha sa mi páčila, ale niečo mi v nej chýbalo.

Za mňa: 

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...