Penelope Strattonová - Milujúca duša

dočasná fotka - nemám foťak a s mojim mobilom to nemá zmysel

Anotácia:
Lord Farringdon sľúbi svojej žene na smrteľnej posteli, že sa ožení s guvernantkou ich detí. Lord ani jeho nastávajúca neprechovávajú k sebe vrúcne city, no chcú splniť poslednú vôľu nebožky. Keď medzi nimi napokon predsa vzplanie láska, Kate sa obáva, že ju stratí, pretože ju ťaží tajomstvo ukryté v jej minulosti.

O knihe:
- original - The loving spirit
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - tá žena na obálke ma desí. Mám z nej strach. Vyzerá ako zombie. Tie jej svietiace oči na divno farebnej tvári, ach.

Moje pocity:
- na začiatku som kvôli jej priateľke plakala dlho (a nie len na začiatku trochu vždy, keď ju tam spomenuli). Ameliu som si obľúbila. Preto nemám rada, keď nám autorka predstavy nejakú postavu, ktorá je milá, dobrá. Ja si ju obľúbim a potom ju zabije. Síce to už viem od začiatku, že umrie, ale mám radšej, keď sa kniha začne smrťou a postupne nám autorka/postavy opisujú tú osobu. A nie takto. V tomto prípade je to podľa mňa smutnejšie. Ale zasa plní to svoj účel.
- Kate - modrá pančucha. Mne to prišlo ako milá prezývka.
- postavy mali pekne opísané povahy
- pekne bolo opísané ako si hľadali obaja cestu k sebe. On čerstvý vdovec. Ona so svojou "temnou" minulosťou. Takže sa nemohli hneď na seba vrhnúť.

- jeho teta a neter mi strašne liezli na nervy už od začiatku
- tie ich všetky deti v kope to bolo milé. Taká malá-veľká rodinka.
- jej syn a vojna to nemusím a že ešte na neho hrdí? Dobre v tej dobe sa to bralo asi inak, takže to nebudem rozoberať.
- boli sme na večierkoch, u nich na panstve, aj na ich ostatných panstvách. Takže dej sa odohrával na viacerých miestach.

- páčilo sa mi aké odj.by dávala jeho stará mama jeho tete. Občas mi jej bolo až ľúto, ale bola to mrcha, tak čo.

- to ako sa bavili, že sa v nebi, či na druhom svete, či kde to stretnú všetci traja spolu mi prišlo už prehnané

- všetko bolo až príliš dokonalé. Všetko sa vyriešilo. To ja môžem, ale nie až takto okato. Nepáčilo sa mi ani ako to bolo všetko prepracované. Ten poznal toho a cez toho sa dostal k tomu proste bolo z toho cítiť, že to bolo naplánované autorkou a nie prirodzené stretnutie. Neviem ako to vysvetliť proste v niektorých knihách viete, že sa musia stretnúť, ale ste v napätí, či sa stretnú naozaj a v tejto knihe sme to vedeli. Neboli sme v napätí. Skôr sme čakali, kedy to už bude. Škoda, že to bolo také nápadne.
- ako sa toľko veci mohlo zmestiť do tak málo strán a ešte to bolo aj dobré? Nebolo to, že waw padám na zadok, ale bolo to príjemné, zaujímavé čítanie.

Za mňa: