Moje skoro čerstvé zážitky

Prečo skoro čerstvé? Lebo článok som chcela zverejniť už piatok, ale nejak mi to nevydalo a tak sa zase dva články presunuli na tento týždeň. A toto je jeden z nich. Tak idem hneď na vec.

Stredu som bola v meste. Na prechode stojí malé cigáňča. Slušne oblečené. Všetko v pohode. Len tam stojí ako vyplašene a ľudia nevedia či stúpiť na brzdu alebo na plyn, aby ho náhodou neprišli. Nakoniec si to rozmyslel, zliezol z prechodu a ja ako som liezla na prechod, takú mi je....bol do ruky, že som ostala v šoku. No, ale keby som neostala v šoku, že vyzeral slušný a zachoval sa ako z 205-ky (to je u nás činžiak s najväčším výskytom, preto tak voláme celú osadu na jednej ulici), tak by som mu asi jednu pustila. Deti samozrejme nebijem a nie to ešte cudzie, ale keď môže on, môžem aj ja. Tak som si aspoň ponadávala ako pohan. Potom som si spravila radosť v 101-tke (veľkú radosť :D nákup na konci mesiaca) a išla som kuk exspolužiačku. Mala meniny a dokonca som dostala aj banánový tunel, ktorý ja môžem, ale ja ho robím so zlatým klasom. Ona ho mala s tvarohom, ale tiež bol dobrý.

Teraz sa dostaneme k tej vtipnejšej časti. Teda ako pre koho, ale ja sa viem zasmiať aj sama na sebe.
Štvrtok som bola u starkej okopávať uhorky od buriny a tak. Inak veľa tam toho z uhoriek neostalo. Tento rok sa záhradám nejak nedarí, ale niet divu škodcovia nevymrzli, tak čo by sme chceli. Buď sa každý sťažuje na slimáky, hlavne tie bezbúdkové alebo že mu veľa veci nezišlo... K veci. Najskôr som starkú čakala pred bráničkou, ale potom ma to prestalo baviť (asi po dvoch minútach. Ja mám teda trpezlivosť to vám poviem. Mala by som si ju  začať trénovať.) a preskočila som plot. Kedysi to bola ešte bežná rutina, aj na základke som také veci robievala a ešte aj cez okno skákala dnu, keď nebol kľúč, ale zase odbieham.
Tak som sa vybavená motykou, rukavicami (inak pracovalo sa v nich super) a kýblom na burinu vybrala za uhorkami. Ako pravý záchranca som sa do buriny pustila s vervou.

Ako si tak čistím, vytŕčam riť na všetky strany, aby som len nekvočala ako taká sliepka na vajíčkach. Prejde okolo mňa asi trikrát jeden šuhajko. (Bože to sú výrazy, ale chalan mi prišlo také, že taký mladý už nebol. A muž musí mať pre mňa sexepíl, takže ani muž to nebol.)
Už keď prechádzal poslednýkrát poviem my: Ale mám dobrý výhľad.
Ja nechápačky.
A on: Asi nevieš čo?
Ja: Nie neviem.
A potom som to zistila :D Išla som cikať a tam som to objavila. Diera ako hovado. Nepreháňam cez šušťačky mi bolo vidno všetko. A kde bola tá diera? No, na tom najlepšom mieste. Medzi nohami :D Super. Takže som celej dedine ukazovala dve hodiny moje lienkové gaťky. Nakoniec som bola rada, že nosím spodnú bielizeň, takže nevideli nič iné, len moje lienky a tie predsa do záhradky patria. Len nie fialové, ale nebuďme detailisti.
Som rada, že si viem spraviť srandu aj zo seba inak by to bol pekný trapas.
Až doma som prišla nato, že som tuším pri preskakovaní plota počula nejaké podozrivé puk a prásk a páranie.
Večer som ešte objavila aj modrinu ako hrom na lakti, až nato že netuším z čoho, ale to sa mi stáva. Štípala ma ako hovädo, tak aspoň mohla povedať z čoho je.

Ale všetko som si to piatok poobede vynahradila nákupmi s našimi a kúpili my podľa mňa krásne oblečenie (viac na konci mesiaca). Asi som poslúchala. :D

Nakoniec Vám tu hodím fotos z instagramu ako si plánujem blog.

Trochu blázninec, veľa škrtancov, ale tak aspoň snaha je. Aj vy si plánujete blog? Alebo sa len snažíte?

Prajem Vám krásny začiatok týždňa, aj keď pondelok je zabijak, ale len preto, že my mu to dovolíme. Takže hor sa na pondelok, veď piatok je tu čo by dup a zatiaľ tu mám pre Vás ešte zopár článkov (Ak ich nepreškrtnem, ale to by sa len o niečo presunuli :)