Nech sa páči môžte hodiť očkom na moje prstene:
Srdiečkový a s "bielym" kamienkom som si kúpila sama (pokiaľ si dobre spomínam). Ten srdiečkový som si zamilovala na prvý pohľad (podobný ma moja maminka zásnubný a ten je úžasný) a musela som už len pani predavačku presvedčiť, že to je moja veľkosť, lebo u nás má pravdu predavačka a nie zákazník. Nakoniec som s ním spokojná odišla domov.
S ružovým kamienkom som dostala od Moničky, len tak, lebo ma ľúbi.
Modrý - zlatý som "zdedila" po maminke, aj s tým červeným ešte na základke.
Červený mám, ale o niečo radšej.
Zlatý s kamienkom som dostala od tety - birmovnej krstnej k birmovke namiesto hodiniek. Keďže som nikdy nebola hodinková, tak som chcela radšej prsteň.
Hodinko-prsteň alebo prsteňo-hodinky som dostala na strednej od našich a vtedy som ho nosila veeeľmi pyšne, ale teraz už moc nepristane mojim kostnatým rukám, ale aj tak je pekný. Samozrejme nefungujú ako väčšina tikacích hodiniek, čo sa dostane pri moje ušká.
Prstene mám ako doplnok najradšej (aj s náušnicami), ale nosím ich len málo, lebo nechcem upozorňovať na moje neupravené nechty. Dúfam, že sa už čoskoro spamätajú a ja tiež a prestanem si ich okusovať (kožku, nie nechty). Nemáte na to nejaký tip?
Článok nie je dlhý, ale aspoň vidíte ako krásne som zanedbávala svoj šatník, svoje doplnky aj kozmetiku :( Dúfam, že s blogovaním prišlo aj nejaké to osvietenie a bude kvitnúť popri mojej knižnici aj všetko ostatné. Ak máte podobné články sem s nimi. Rada si pozriem.
Užívajte deň. Ja sa idem vykrášliť a pozrieť pacienta - Moničku. Vidíme sa zajtra s Panenskou nevestou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)