Bláznivý pondelok

Dnes to bol fakt bláznivý deň. Najskôr som sa bola podpísať na "firme" ako tomu hovorí frajerov oco. Tomu predchádzalo dlhé parkovanie po našom malom meste. Nakoniec som zaparkovala pri jednom (skoro na ňom, keďže videl, že idem parkovať, ale stál tam ako trúbka) pánkovi na embéčke. Potom bola na pláne pošta a vyplácanie frajerových šekov. Prídem tam full house ako keby dávali niečo zadarmo (možno, aj boli podpory, ale o tom ja prehľad nemám), takže poštu som vzdala a išla som vybaviť maminke banku. Po vybavovačkách prišla príjemnejšia časť, aj keď nákupy ma samu moc nebavia, ale začínam tomu trochu prichádzať na chuť. Kúpila som si pekný svetrík (na konci mesiaca v úlovkoch uvidíte). Z hŕby svetríkov čo som si vyskúšala som si odniesla domov len jeden, ale lepšie ako nič alebo keby som si odniesla domov niečo čo by som nenosila. Prišla som tiež na chuť malým obchodíkom. Po minulotýždňových nákupoch v Martine a Žiliny v OC kde som si nekúpila nič len škrabku na okná a darček od Polovičky na meniny som bola sklamaná. Takže som prišla nato, že síce v OC sú veci výhodnejšie oproti malým obchodom a dá sa povedať, že sú tam také "blogové" obchody, ale mne stačí, aj obchod za rohom. Aj keď tam majú veci možno trošku drahšie alebo nepoznajú sezónne výpredaje (pozerala som v jednom obchodíku majú jednu mikču už asi druhý rok, ale do zľavy ju dajú asi, až keď bude špinavá, deravá alebo im ju zožerú mole) nevadí hlavne, že aspoň občas majú veci, čo sa mi zapáčia a keď si ich kúpim, aj ich s láskou vynosím. Takže moje tuženie po bývaní vo veľkomeste kvôli OC sa trochu oslabilo (,ale ešte stále majú mesta iné vychytávky, ktoré má lákajú).

K veci. Aby sme nezabudli ešte ma v kabelke čakali nevyplatené šeky (,aj keď som chvíľu bola v pokušení zobrať peniaze od Polky, od našich a ísť pri more, ale po sčítaní som zistila, že by mi to nestačilo, tak som všetko poplatila). Voľba padla na Tesco poštu (musím pochváliť pani poštárky - veľmi milé, ochotné, tam je radosť chodiť) tam nebola taká rada (veď tam by sa toľko ľudí ani nezmestilo). Povybavovala som tam pekne všetko čo som mala a keď zistili, že balíky čo čakali na pošte na môjho Priateľa môžem zobrať, aj ja tak mi ich nastrkali a ja som s plnými rukami šla do DM. (Aspoň, že som ich mohla nastrkať do auta a nebehať s nimi po obchode. Jedna z východ vodičáku a autíčka.) Tam som si to trochu užila. Možno, aj trochu viac. Pobehala som si to tam zľava, sprava, dopredu, dozadu. Už som sa trochu cítila ako úchylak, ale nakúpila som skoro všetko čo som chcela, aj to čo som nechcela :D a mohla som ísť domov venčiť a čakať uja kuriéra (nie z toho filmu :/ ) so zásielkou pre nášho Piňďuška, ktorú mu naši objednali na nete. Správne čítate na NETE. Začínam sa za seba hanbiť. Ja na nete nakupujem menej ako naši, ale keď ja som ešte stará škola. Ja si rada veci obchytkám, očuchám a bez čakania si ich odnesiem domov. Možno raz tomu, aj ja podľahnem a bude zo mňa taká tá ženská, čo ukazujú v amerických show o upratovaní, čo má plný dom všakovakých vecí z e-shopov a tých tv nákupov... Ale nie. Taká hádam nikdy nebudem. Mám štipku súdnosti a nejaký ten pud sebazáchovy.

Teraz si v kľude popíjam čajík, okusujem miňonky, pôjdem odpovedať na komentáre, pokukať čo je nové na blogoch a potom upratovať a popritom pozerať Nákupné maniačky.

Dnes to bol skôr kecací článok, aj keď také moc nemám rada, lebo ja som veľký introvert a nerada o sebe veľa prezrádzam, ale zase keď som medzi priateľmi, tak som strašne ukecaná.

Aby to tu nebolo len také písmenkové pripájam, aj obrázok a prajem krásny dník. Verím, že ste už z práce, zo školy doma a môžete si vychutnávať dnešný aprílový, jesenný dník. (Keďže som sa ráno vracala po dáždnik, lebo u nás lialo, ale keď som prišla do mesta, tak tam ani kvapka a teraz mi tu svieti slniečko, takže preto aprílový.)

ja a tento noštek Vám prajeme krásny deň :*