My birthday a vykecávačky

Chcela som sa tu trochu posťažovať ako blbo sa mi vydarili narodky. Teda, že sa ani nevydarili, ale potom som si povedala, že blog nemám na depresívne veci, ale na happy zážitky a pozitívne veci (a taktiež čo by niektoré deti dali za také narodky), takže hodíme rukou nad mojou nevydarenou štvrťstoročnicou a všetkým ostatným nevydareným a porozprávam Vám, čo mi robí radosť.

Narodeninový deň som nemala len blbý, ale aj príjemný. V pláne bol nákup elektroniky. Odo mňa pre mňa k narodkám. Zistila som, že nie je zábava len obdarovávať ľudí, ale aj seba. Spraviť si raz za čas radosť je paráda. To som sa naučila u Vivi. Jej články 5 šťastných veci ma prinútili robiť si samoradosť. Veď kto Vás najlepšie pozná, ak nie vy sami, tak prečo by ste si raz za čas nemohli spraviť radosť nejakými maličkosťami? Minule som si tak kúpila tulipány alebo modrobielu krabičku, len tak, pretože mi pripomína leto (uvidíte v májových úlovkoch). To som už odbočila od témy.
Priateľ prišiel po mňa, daroval mi krásnu ružičku, ktorá sa mi dnes suší na lampe. Kúpili sme čo sme mali (nie, len to čo sme nemali :P). Prišli sme domov, objednali sme si na večeru pizzu až domov (skúšali sme novú reštiku/rýchle občerstvenie a bola fajn).

ružička od Priateľa

Ďalší  zaujímavý zážitok som mala štvrtok. Môj po narodeninový, prvý 25 rokový deň som začala krásne. Konečne som si chcela pospať a prespala som pani poštárku. Tá sa ma snažila zvončekom zobudiť a nakoniec sa jej to aj podarilo, ale pokiaľ som vyliezla z postele (vtedy sme ju ešte mali rozobratú, tak mi to chvíľku trvalo) a pribehla k telefónu už tam nikto nebol. Vyliezla som na balkón a videla som ako teta poštárka odchádza. Rýchlo som sa obliekla s hlavou ešte v spánku, prečesala som vlasy a dala ich do pipety, aby som tetu poštárku nevystrašila (ale moc mi to nepomohlo, lebo keď som sa po príchode z vonku uvidela v zrkadle, tak som sa čudovala, že predo mnou neutiekla :D). Čakala som ju pri susednom vchode. Trochu som si pripadala ako úchylak, ktorý striehne na nič netušiace tety poštárky a ide ich olúpiť, ale ja som ju išla olúpiť, len o to čo bolo moje.
A čo som tak naháňala?
No predsa výhru z bux.sk (viac info v úlovkoch na konci mesiaca). Rozmýšľam, že keby to bolo niečo iné asi by som nikoho nenaháňala. Takže som prišla nato, že je to so mnou naozaj vážne, ale liečiť sa nedám. Milujem knihy a už sa teším, keď sa do nej pustím.

Len mám dilemu, či obehne všetky knihy na "nočnom" stolíku, ktoré tam čakajú už večnosť a budem ju čítať hneď alebo si ju odložím, lebo je naozaj taká dobrá a keď ju prečítam už nikdy nebudem šťastná :D Hrozná dilema, ale na túto knihu som sa veeeeeeľmi tešila a keď som vyhrala knihu nemala som problém si vybrať, ktorú knihu chcem.

Teraz Vám tu chystám články, robím si poriadky v izbe a čakám na slniečko. Dúfam, že v pondelok sa ho už dočkám. Čo myslíte? Aj keď na chvíľu sa aj roztrhali oblaky a ukázalo sa slniečko a včera dokonca. Ďalší šibnutý zážitok.

Mali sme ísť s Priateľom na dom, ale u nás to vyzeralo, že bude pršať ako v dažďovom pralese. Zatiahnuté, mračna ako v horore, hrmelo, tak oni išli a ja som si povedala, že nepôjdem, že nepotrebujem zmoknúť.
S tatom sme si šli sadnúť na pizzu (teda ja len na džúsik nebola som hladná, aby ste si nemysleli, že sa toľko prežieram pizzou :D) a zastavili sme sa pozrieť chlapcov ako im to ide a prídeme tam a tam teplučko (pre mňa na mikinu, pre nich na triko) a slniečko. Áno, slniečko. Niekto očividne poslúchal. No čo už. Nakoniec to teda vyzeralo, že sa chcem ulievať, ale aj oddychovať treba nie?

Aby som Vás tu neunudila k smrti, tak Vám prajem krásny zvyšok nedele :)