Piatkový vykecavací-narcisový veget

Moje predposledné jabĺčkové pivko (už ho asi nevyrábajú) padlo za obeť dnešnému dňu (možno aj týždňu a možno aj viac ako týždňu). Na balkón mi občas priletia vrabce na návštevu a vyklopkávajú mi. Občas sa na mňa pozrú a uletia (asi vyzerám naozaj hrozne, takže po dopísaní článkov musím do sprchy a poriadne vydrhnúť. Hlavne tie mastné vlasy.). Počúvala som YT (aby som vám sem vybrala nejakú skladbu - bola to fuška). Teraz prelaďujem na rádio a pustím sa do dokončenia dvoch článkov, ktoré som odkladala už asi týždeň (možno trošku viac), takže už by bolo na čase ich posunúť ďalej. Možno aj dokonalo, nedokonalé. Veď dokonalosť sa preceňuje.

V pondelok sme maľovali a odvtedy mám celú izbu rozbitú, lebo sa mi rozpadla posteľ (nezvládla mojich cca 50 kg, ok menej, ale možno som už pribrala, takže si dávam váhu, ktorú by som chcela mať a ona možno príde). Treba mi posunúť jednu poličku (teda najskôr vyvŕtať 4 dierky až potom sa môže polička posunúť). Musím si zohnať ešte jednú poličku. Do toho všetkého mi tu štrajkuje myš a inú nemáme. Stále sa mi odpája, pripája. Mrzne mi pc (nato som si už asi mala zvyknúť). Zabudla som na nejaké dosť dôležité veci, čo som mala cez týždeň vybaviť. Prišla mi dá sa povedať zlá správa. Len neviem pre koho, či pre mňa, či pre druhú stranu.

Konečne som prečítala všetky zameškané články a niektoré som si nesmierne užila. Milujem, keď mám deň blbec. Teda nie deň. Deň by bol ok pokým sa človek nedozvie niečo, čo mu náladu pokazí a potom si prečítam nejaký článok nabitý optimizmom v každom slove, fotke a hneď sa usmievam od ucha k uchu a okolie by si mohlo myslieť, že mi to v hlave nefunguje. (Občas nefunguje, ale nehovorte im to. Veď čo každý musíme raz za čas vypnúť, len škoda, že nato nie je nejaký gombík, lebo rada by som mala v hlave aspoň občas prázdno, ale ja ju mám stále nabitú. Dokonca ešte, aj keď spím mám občas také bláznivé sny, takže ani v spánku nevypínam. Asi sa musím naučiť meditovať, ale pochybujem, že by mi to išlo.)

Je toho dosť, takže sa nenudím a aby som nezabudla, čo som chcela. Dnes sme boli so starkou v Tescu a kúpili sme si narcisy (umelé). Nie som na dobročinné veci. Nie, že by som nechcela ľuďom prispieť, pomôcť. Nemám problém niekomu konkrétnemu pomôcť, ak mám ako, ale neverím drvivej väčšine týchto organizácií, ktoré majú pomáhať ľuďom. Pomôžu, ale najskôr sebe (veď aj oni sú "ľudia"), až potom tým, pre ktorých sú korunky určené.

Ale Lige proti rakovine dôverujem. Možno je to aj tým, že mi niekto na rakovinu zomrel a možno je to aj tým, že pôsobia na mňa dôveryhodne, takže nemám problém im zveriť do rúk svoje peniaze a verím, že sa dostanú do tých správnych rúk. Len škoda, že tých ľudí nemôžu vyliečiť, ale aspoň im trošku uľahčia život :)

Páči sa mi aj ich myšlienka - S ligou proti rakovine, nosíme kvet ľudskosti :)

Čo vy prispeli ste dnes a kúpili ste si Narcis? Prispievate vôbec na nejaké takéto dobročinnosti alebo im neveríte?

Nakoniec si sem dáme jednu ženu, ktorá s rakovinou bojovala a spolu s ňou aj moju srdcovku v mužskom speváckom svete:

Prajem vám krásny piatok a ešte krajší víkend. Ja idem pracovať na mojich kritických článkoch (jedna kniha a jeden výletík). Vidíme sa v blízkej dobe a dúfam, že s úsmevom na tvári a s poriadkom v izbe (ten poriadok hlavne u mňa, ale to bude asi na dlhšie, ale aspoň mám vymaľované a skoro vysnívanú knižnicu).