Anotácia:
Demelza Langstonová žije v starobylom sídle na vidieku, kým jej brať si užíva v Londýne. Keďže trpia nedostatkom peňazí, brat ponúkne ich dom na prenájom grófovi Balientovi. Zároveň však chce Demelzu ochrániť pred svetáckym grófom, a preto prikáže sestre, aby sa skrývala. Demelza si nechtiac vypočuje intrigy proti grófovi. Prirodzene, dobré srdce jej nedovolí nechať grófa napospas úkladom.
O knihe:
- original - The ghost who fell in love
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - tieto knihy si zaslúžia, takéto jemné, decentné obálky, lebo sú veľmi slušnučké
Moje pocity:
- Valient bol na mňa až príliš dokonalý. Ovládal najlepšie meč, boxovať sa naučil od profíkov tej doby, mal najlepšie kone... Proste všetko naj. Ale popravde kto hlboko, hlboko niekde v sebe netúži po niekom takom? No ja teda áno. Aspoň občas.
- už druhýkrát po sebe som sa stretla s hlavnou hrdinkou , ktorá je jemnučká, nežná osôbka. Demelza je nepoznačená zvrhlým Londýnom. Ruža schovávaná hlboko v starobylom sídle na vidieku.
- jej brat mi bol sympatický, aj keď som si občas nebola istá čo si mám o ňom myslieť. On si užíva život v Londýne a sestru necháva napospas s rozpadnutým sídlom a bez peňazí, ale zase na druhej strane ani on tých peňazí nemal nazvyš a keď nejaké mal nezabúdal ani na sestru. Občas ťuťko, občas sympoš.
- ich služobníctvo bolo skôr ako ich rodina. Čo sa mne veľmi páči. Proste žiadne klebety sa z domu nedostanú von a naozaj sa tým ľuďom dá veriť, že budú s vami aj v dobrom, aj v zlom..
- samozrejme nechýbali intrigy, aby to bolo o niečo zaujímavé. Aj keď sa mi už zdalo prehnané ako sa veľa veci vyvíjalo, že Demelza vždy akurát išla okolo, keď sa proti grófovi niečo chystalo. On mal šťastie a stretol ju, keď už nevedel ako ďalej... Proste nemám rada tieto do oči bijúce náhody, ale aj tak túto spisovateľku žeriem, lebo dokáže napísať knihy bez sexu a aj tak sú dobré.
- aby som nezabudla milujem tajné chodby. Nezdajú sa vám vzrušujúce? Mne by sa páčilo mať v dome tajné chodby, tajné skrýše. Prísť a odísť kedy chcete. Prechádzať medzi izbami nepozorovane a samozrejme za jednými tajnými dverami by som mala oooooooooooooobrovskú knižnicu. Mať skrýšu, kde by som schovávala svoje poklady...
- trochu mi tam prekážali ... (tri bodky). Bolo ich tam dosť, ale kto nato nemá alergiu, tak sa to dá prežiť.
- koniec sa mi páčil. Nebolo to žiadne mojkovanie a konečná, ale autorka sa s ním trochu pohrala, aj keď mi prišiel kuštik presladený, ale to už asi patrí k romantike.
Za mňa:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)