Anotácia:
Vo vidieckom hostinci na Mississippi vystupuje pre potešenie iných krásna princezná ako háremová tanečnica. Nevie o svojom kráľovskom pôvode, preto ju dráždi príťažlivý muž, ktorý sa preplavil cez oceán, aby ju získal. Odvážny muž si prišiel do Ameriky po sľúbenú nevestu. No tvrdohlavá diablica odmieta prejavy náklonnosti, a tým ešte väčšmi rozpaľuje jeho vášeň. Čo by však neurobil omietaný nápadník preto, aby dobyl lásku ženy, ktorá prisahala, že láske za nijakých okolností nepodľahne.
O knihe:
- 1. časť z Kardínskej série
Znak polmesiaca, Patríš mne
- obálka - chýba mu jazva, ale inak je veľmi pekná
Moje pocity:
- v anotácii to vyznelo ako keby Táňa tancovala noc čo noc, čiže by som to možno trochu inak podala
- Táňa = Tatiana si toho v živote musela veľa vytrpieť. Preto mi prišlo hnusné ako jej Štefan naložil (teda len po zadku ako malému decku, ale aj tak). Nato, že mala ťažký život, dostávala bitky a nebola vychovávaná ako mala byť - v bavlnke so všetkými privilégiami budúcej kráľovnej nebola z toho zatrpknutá. Brala život taký aký prišiel a bojovala zubami-nechtami o svoju nezávislosť.
- ich stretnutie bolo zaujímavé. Páčilo sa mi, že ju spoznal, aj v prestrojení. Taký zmysel by mal mať každý, aby dokázal nazrieť, aj pod škaredé veci a nájsť tam to pekné. Chvíľu mu trvalo, kým pochopil, že nie je taká škaredá ako sa na prvý pohľad zdalo. Síce ho to sklamalo (mal nato svoje dôvody), ale nie na dlho (Táňa ho presvedčila, že jeho dôvody sú mylné). Kráľovná ma byť najkrajšia zo všetkých žien v kráľovstve, teda podľa mňa.
- tie Štefanove jazvy ma už rozčuľovali. Každý ich opisoval ako niečo hrozné. Pritom to boli jazvy "z boja". Záchrana brata, aj keď sa mu to nepodarilo, ale aj tak to chcelo kopec odvahy a bolesti. Páčilo sa mi, že jediný kto si ich nevšímal, ani ich nevnímal ako niečo strašné bola Táňa. Kto by si ich všímal, ak mal naozaj také krásne orieškové oči (aj keď diabolské), že nevidela nič iné?
- jej časté úteky ma občas unavovali, ale zrejme by som v takej neuveriteľnej situácii robila to isté
- keď jej Štefan opisoval ako vyvraždili jej rodinu - brrr. Bolo to nechutné, smutné, strašidelné, až krvilačné. Ako podotkla všetko kvôli jednému mužovi, ktorý nedokázal uveriť, že jeho syn bol vrah muselo umrieť toľko ľudí.
- Vasilij (Patríš mne), Lazar, Sergej, Saša tam pekne dotvárali dej. Bez nich by to zrejme nebolo vončo. Hlavne, keď sa medzi sebou priateľsky hašterili.
- Lackova osada bola už v knihe Patríš mne (alebo lepšie povedané bude, len ja som to čítala naopak). Tam je spomenutá viac, ale aj tak to bolo príjemné spestrenie deja.
- ďalšia moja top kniha
Za mňa:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)