Tatry (2.časť)

Konečne u mňa začalo to pravé užívanie leta. Pred pár hodinami sme sa vrátili z Terchovej - Terchovský Budzogáň. Už mám všetko oprate a idem sa chystáš na "dovolenku". Takže sa vám pokúsim nachystáš ešte nejaké tie články v mojej neprítomnosti. Lebo oddych a internet to nespájam. Skôr oddych a kniha. Aby som dlho nekecala. Nech sa páči druhá časť z moto víkendu.

Večer po jazde (Slovenská route 66) sme neskončili v kempe, ale na chate u Priateľových rodičov. Oni chodia každoročne do Tatier na chatu a my sme sa k ním privtierali.
Po dlhej jazde sme si zaslúžili, aj nejakú tu odmenu. Priateľ dostal pivko a ja "korbáčiky".

orosená odmena

chobotnička z "korbáčikov"

Po chutnom guláči sa nám lepšie čakalo na grilovanú večeru.

prírodná večera

prírodná chladnička

Okolie tam je naozaj krásne. Je tam dosť chatiek, ale majú, aj dosť súkromia.

naša chatka

chatka poniže

chatka povyše

robím si srandu, toto bola naša

potôčik pri chatke

Učila som sa fotiť sini minis veci. Kvetinky, zvieratká a podobné drobnosti. Fotky sa mi síce moc nevydarili, ale aj tak som z nich veeeľmi nadšená. Vždy som chcela odfotiť malé veci, aby vyzerali veľko.

chutné lesná jahôdka

Priateľovi sa podaril lepší úlovok.

Osa

robila si guličku a potom s ňou odletela

Kedže všetko čo má začiatok musí mať, aj koniec, tak sme sa museli pobrať domov. Ale zážitky ostanú navždy.

posledný pohľad na Kriváň

a mohli sme ísť domov

Perlička:
Je úžasne, keď ste v zápche na motorke :D Z konca sme sa za pól hodinku dostali na začiatok. V aute by nám to trvalo, aj niekoľko hodín. Takže som bola veľmi nadšená a vďačná.

Čo hovoríte na naše veľhory? Boli ste? Chodíte? Chceli by ste? Ja som skôr hrado-zámková. Tatry mi nič nerobia, ale pohľad Tatry od Popradu ma dostal. Škoda, že sme nefotili. Pretože ten pohľad stál zato.