Anotácia:
"Viem, Michael!" zvolala za ním a tíško dodala: "Nech vás ochraňuje milostný Boh!" Keď sa za nimi privreli dvere, zvrtla sa a podišla k veľkému zrkadlu. Chvíľu pozerala na obraz mladej ženy s bledou tvárou, na ktorej vynikli najmä oči. Odzrkadľovala sa v nich bolesť, podfarbovali ich tmavé kruhy. Ich zelená farba mnohým vyrážala dych... Teraz však horeli tajomným plameňom. Skrýval sa v nich hnev a žiaľ trýzniaci Izabelinu dušu. "Dnes nebudeš plakať!" nástojčivo šepla obraz v zrkadle. "Na žiaľ bude čas odplaty a vzdoru!" Pokľakla pod veľkým krížom, preberajúc v prstoch ruženec a pohrúžiac sa do modlitby, prestala vnímať okolitý svet. "Pater noster, qui es in caelis, sanctificetur nomen tuum..."
O knihe:
- 2. časť zo série Izabela
Izabela - Láskou spútaní; Izabela II. - V tieni Notre Dame
- obálka - pekná
Môj názor:
- veľa odborných slov. Pár takých slovíčok čo musím googliť mi nevadí, ale aby ich na jednej strane bolo viac ako 5 a na ďalšej detto, to nie. Ja mám radšej, keď ma nejaké nové slovíčka učia nevtieravo. Vygooglim si a zapamätám si, ale takú hromadu slovíčok by som si ani nezapamätala a ani negooglila. (Ale musím pochváliť vysvetlivky vzadu, ale nie všetko tam je.)
- dosť kruté opisy. Čo sa týkalo jej "milovania" s Reném, poľovačky...
- Bentranda som si obľúbila. Bol to taký milý, príjemný spoločník. Bolo na ňom vidieť ako veľmi ju miluje. Keby ostali spolu, tak by mi to možno ani nevadilo. (Dobre možno trošku hej.)
- tie jej znásilnenia mi prišli ako keby tu mal niekto komplexy zo znásilnenia alebo čo. Sorry za výraz, ale každú chvíľu ju tam niekto preťahoval. Preboha nechutné.
- neviem, či by bolo lepšie keby som túto knihu nečítala a ostala v tom a žili šťastne až kým nepomreli alebo to, že som si ju prečítala a koniec sa mi nepáčil. Prišiel mi až trošku zvrhlý. (Čo trošku nechutne. Prasa jedno.)
- ale aby som aj niečo pochválila, tak sa mi páčili časti s Andrém. Musíte si ho zamilovať, aj keď je poriadne tvrdohlavý somár.
- a tie jej deti. Ako matka môže opustiť deti. Viem nemala na výber, ale aj tak mala o ne bojovať zubami nechtami. Mala čo ja viem čo. Síce by ju asi aj zabili, ale boli to jej deti.
- táto kniha nie je pre snílkov ako ja, že potrebujú happy end, ale je čitateľná a dokáže zaujať.
Z mňa:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)