Anotácia:
Často maškrtíme len preto, že nechceme byť hladní. Vo Francúzsku som sa naučila, že pocit hladu je celkom dobrá vec. Nehladujete, iba máte chuť do jedla, ktorá je dôsledkom rôznych stimulačných pochodov. Pobyt v Paríži som si neskutočne užívala. Celé dni som trávila vonku, chodila pešo po meste i na vyučovanie, stretávala sa s priateľmi. Vypestovala som si náramnú chuť do jedla a uspokojovala ju každý večer pri stolovaní s rodinou Chic. Vážila som si jedlá, ktoré uvarila madam Chic, a neuveriteľne som si na nich pochutnávala. Keby som si pokazila chuť do jedla maškrtením krekerov alebo cukríkov, jej jedlom by som asi nebola taká nadšená. Kto by chcel prísť o lahodnú chuť kambaly na masle s novými zemiakmi a so zelenou fazuľkou, doplnenej karamelovým krémom, tým, že by sa pred večerou napchával chlebom? Ja určite nie!
O knihe:
-
original - Lessons from madame Chic
- 1. časť zo série Madam Chic:
Lekcie madam Chic - 20 tajomstiev štýlu, ktoré som odhalila v Paríži; Doma s madam Chic
-
obálka - celkom sympatická, taká elegantná
Moje pocity:
- júlová kniha
- zo začiatku som si aj nejaké zaujímavé veci zapisovala na papier, ktorý som samozrejme niekde založila alebo vyhodila. Netuším.
- s niektorými vecami som sa absolutne stotožnila, niektoré som poznala už dlhšie, ale s niektorými vecami sa momentálne ani za nič nezhodnem
- povypisujem vám sem pár veci, s ktorými súhlasím, ale aj tie ktoré nie až tak beriem. Dúfam, že toho nebude príliš veľa.
-
maškrtenie vôbec nie je šik - s týmto súhlasím a našla som sa v tom. Ja za celý deň zjem kopec blbosti a obed je niečo, čo jedávam raz za uhorský rok. Proste som lenivá si niečo chutné na obed urobiť alebo niekedy to stačí len nabrať na tanier. Radšej zobkám zo všetkého. Snažím sa s tým prestať, ale teda niektorých zvykov sa človek zbavuje ťažko.
-
pohyb nemá byť drina, ale súčasť života - s týmto aj súhlasím, aj nie. Napríklad už od januára ako tak cvičím a celkom ma to aj baví. Ale zase je pravda, že človek by mal viac chodiť pešo ako na aute, keď sa to dá alebo na bicykli (ja preferujem pešobus, bicykel je pre mňa postrach). Takisto som chcela začať chodiť po schodoch namiesto výťahom, ale je mi to také blbé, čo si susedia pomyslia :D Viem som blbá, malo by mi to byť jedno, ale zase keď sa niekam ponáhľam, tak sa radšej rýchlo zveziem výťahom ako ísť pešo po schodoch a dopotiť sa ako kôň.
-
šatník s desiatimi položkami - a tu je kameň úrazu. Myslím si, že malý šatník ma svoje výhody v tom, že človek sa postaví pred šatník a nepovie si nemám si čo obliecť, lebo tam má len veci, ktoré sa mu páčia, sú mu dobré a ľahko kombinovateľné. V tomto je to zatiaľ ok, ale vezmime si to z môjho pohľadu. Takže človek potrebuje veci do práce, veci na voľný čas, na šport, na motorku, na doma (doma nosím staré veci, máme chlpatého psa a som občas ako čune, že sa mi oblečenie ľahko zašpiní - dosť divné oblečenie:). Potom sa človek samozrejme aj zašpiní, dopotí a samozrejme nie každý zarába, tak veľa, aby si mohol kupovať drahé a kvalitné veci. Také veci by mali vydržať dlhšie, ale v dnešnej dobe ani cena nie je záruka. Do pár veci som investovala a teda investícia sa mi nevrátila a mnohokrát boli tie veci horšie ako z čiňaka. Takže minimalistický šatník by mi robil problém. Kedysi som síce mala jedny tenisky, jedny štokle, jedny zimné boty a nejaké tie šľapky na leto a úplne mi to stačilo, ale dnes by som brala radšej veľký šatník s kopou pekných vecí, ktoré nemusím prať každú chvíľu, aby som náhodou nemusela ísť na ulicu nahá, lebo som nestihla oprať.
Ale páči sa mi myšlienka urobiť si prievan v šatníku a vyhodiť veci typu - nenosím, ale páči sa mi to. Nie je mi to dobré, ale veď do toho schudnem. Je to trošku jeté, ale mám k tomu vzťah...
Mala tam jednú takú peknú príhodu, ktorú si musíte prečítať sami a pri tej som pochopila, že je to naozaj dôležité, lebo vyjsť pekne upravená medzi ľudí, ale mať na sebe handry a ešte k tomu v stave to asi vytiahla z kontajnera, tak to je teda zabitý čas a aj trochu smutné.
Poriadok v šatníku si síce robím a celkom často, ale neviem sa vzdať veci, ku ktorým mám vzťah (som asi úchyl, ale verím, že v tom nie som sama) a taktiež sa neviem vzdať veci, ktoré sú nové a ešte som ich na sebe nemala, lebo "nebola" príležitosť.
-
nájsť si svoj vlastný štýl - myšlienka pekná, ale ja som také niečo z každého rožka troška, čo je aj dobré, aj zlé. Rada by som mala jeden svoj vlastný štýl, ale myslím si, že by som ho menila každú chvíľu. Takže teraz som občas športová, občas elegantná, občas bláznivá. Podľa potreby, nálady, príležitosti...
-
starajte sa o pleť - s tým súhlasím na 200%. Už dlhšie nepoužívam dekoratívku, len príležitostne a teraz radšej investujem do starostlivosti až pokiaľ si nenájdem to pravé orechové, aby som sa zbavila svojich nedokonalosti (akné, mastné vlasy...) a potom začnem používa dekoravítku, ale len tak minimálne. Ako nejaké líčka, špirála, tiene... Rada by som totiž mala krásnu pleť aj bez make-upu a to sa bez poriadnej starostlivosti nedá a konečne som to pochopila a snažím sa investovať do poriadnych vecí a verím, teda, že aj kvalitných a hlavne do PRÍRODY :)
-
vždy vyzerajte reprezentatívne - tak toto by som veľmi rada, ale nie vždy sa to dá. S mastnými vlasmi vyzerať dobre je umenie a umývať si ich každý deň nemienim. Tak isto akné ani s tým sa nedá vyzerať dobre, pokiaľ ho človek nepozakrýva. A taktiež nechty. Aká som len lenivá si ich upravovať, lakovať a potom keď sa už k tomu odhodlám a oplieska sa mi lak ide ma poraziť a chvíľu mi trvá, kým si ho odlakujem (aj keď snažím sa čím skôr, lebo na oplieskaný lak mám strašne nervy, fuj)
-
vždy používajte to najlepšie, čo máte - aj toto je super myšlienka. Dlho som mala to najlepšie oblečenie vyhradené, len pre špeciálne príležitosti, ale tých bolo vždy tak minimálne, že stihli zostarnúť..., takže teraz som začala nosiť tie najlepšie veci hoci kedy, keď mám chuť a prečo? Lebo každý deň môže byť niečím výnimočný stačí chcieť a to som sa naučila u Vivi.
V tomto sa ešte chystám kúpiť si nejakú peknú šálku a robiť si do nej čajík. Vždy som sa bála o tie najlepšie šálky, lebo u nás vždy pri umývaní príde nejaký pohár k úrazu a čakám, kým sa odsťahujem a budem si dávať pri umývaní pozor na moje vzácne veci, ale prečo? Prečo by som každý deň nemohla piť z nejakej výnimočnej šálky. Že sa môže rozbiť? No a čo? Je to len vec kúpim si ďalšiu (už toto ako píšem sa na sebe smejem :D pre mňa sú aj veci vzácne a srdcové záležitosti, ale budem si musieť začať vážiť viac živé veci ako tie neživé a s tými neživými si spríjemňovať život a kašlať nato, že sa môžu zničiť, pokaziť...).
-
chaos vôbec nie je šik - myslím si, že inteligentný človek sa vyzná aj v chaose :P Ale je pravda, že bordel naozaj nevyzerá dobre a človek sa v ňom nemôže cítiť príjemne. Teda nemal by sa. To by bolo dosť nechutné. Aj v tomto súhlasím a už dlhšie sa s tým snažím bojovať a nehromadiť veci, len preto, že mi ich niekto daroval a aj keď sa mi nepáčia, tak si ich nechávam. Je to ťažké, ale snažím sa. Už veľa veci som vyhádzala a ešte verím, že veľa vyhádžem. Keďže mám len jednu izbu, tak tu toho človek veľa neuloží a preto sa snažím v nej mať len potrebné veci, ale naozaj je to ťažké, takže mám ešte celkom dosť volovín vhodných na vyhodenie. Ale pomaly si robím izbu na svoj obraz, takže verím, že postupne tu budem mať len veci, ktoré využívam, ktoré sa mi páčia a nie všelijaké somariny a budem mať krásnu, útulnú izbičku.
-
zbavte sa novodobého materializmu - s týmto mám len taký jeden menší problém. Kozmetika - nie díky, nepotrebujem jej tony k životu, aj tak je to vec, ktorá sa kazí. Somariny, už dlho som si nekúpila nič také, teda pokiaľ nerátam drobnosti, ktoré nestoja veľa, ale spravila som si s nimi radosť a keď prestanú robiť radosť posuniem ich ďalej. S oblečením je to trochu problém, nemám ho veľa, ale myslím si, že ani menej by mi ho neuškodilo momentálne. Keďže ho nemám kde skladovať, lebo izbu mám síce pekne veľkú, ale nie až takú veľkú na nejakú peknú šatníkovú skriňu. Mám len jednu takú obyč dvojdverovú skriňu a jednu komodu, takže tam toho veľa nedám a je tam aj tak tlačenica. Ale je tu jedna materialistická vec, ktorej sa neviem vzdať a ani sa nevzdám pokiaľ ma nezabijú. Budem za ňu bojovať vlastným životom :D Knihy.
Mám už dve ikeacke skrine plné kníh (ale ešte stále je v nich dosť miesta, stačí prikúpiť police :P). Niekomu sa to môže zdať veľa, niekomu málo (mne málo:), ale knihy nie sú pre mňa len drevo spracované na papier a popísané písmenkami. Sú to dobrý priatelia, po ktorých keď siahnem cestujem do cudzích krajín, iných životov, niekde kde je príjemne, aj keď tam bijú hromy a blesky. Proste dokážem sa vzdať všetkého, veď kvôli miestu na knihy som vyhodila už toľko veci :D, ale kníh sa nevzdám nikdy. Keď som u priateľa a nemám, tam moje knihy príde mi to také smutné miesto, ale len čo prídem domov, pozriem sa na moju knižnicu, tak ma hreje pri srdiečku a rozplývam sa. Som divná? Nevadí. Hlavne je, že knihy robia radosť mne a keď sa to niekomu nepáči, tak mi na tom ani za mak nezáleží :P
-
vyhľadávajte umenie - je dosť veci, s ktorými som sa nemohla stotožniť, ale spomeniem tu už len túto jednu. Nemám problém pozrieť si nejaký pekný obraz, ísť do kina, či do divadla, ale ak si mám vybrať do čoho investovať peniaze radšej idem na nejaký výlet. Takže beriem to z tej stránky, že každého baví niečo iné a nie je možné, aby sme všetci vedeli o umení, o hudbe, o obrazoch... Sú ľudia, ktorých to ani trochu nebaví a nemyslím si, že sú horší ako tí, ktorí dokážu hodiny debatovať o umení a užívať si to. Nie každý miluje knihy, tak ako ja a tiež si o takom človeku nemyslím nič zlé (len niekedy nechápem ako môže niekto žiť bez kníh :D).
-
žite vášnivo - a týmto to ukončím. Život si treba užívať! Prečo nie? Prečo by sme si mali robiť starosti a nervy z blbosti? Áno, prihorený obed - blbosť, roztrhnuté punčochače - blbosť. Jedine dôležité veci, ktoré sú v živote dôležité sú zdravie, láska, šťastie a na tieto veci by sme si mali dávať pozor. Preto sa nenervačme blbosťami. Nehádajme sa kvôli nepodstatným veciam. Neodkladajme nič na zajtra. Užívajme si každú chvíľu v živote, každý deň, každý moment a kašlime nato, že teším sa za týždeň na dovolenku, cez víkend na festival, zase je tu týždeň - ja už chcem víkend. Prečo? Užívajme si každý deň. Na každom dni sa dá nájsť niečo pekné, len musíme chcieť a ak potrebujete nejaké tipy behnite sa pozrieť na
vintageblog, tam tých tipov nájdete viac než dosť. Ako sa tešiť aj z maličkosti a spríjemňovať a užívať si každý deň. S týmto mám tiež menšie problémy - moc mi to nejde, aj keď zvládam teóriu, prax je už o niečo ťažšia, ale snažím sa a verím, že čoskoro príde čas, keď budem kašlať na prkotiny a venovať sa len užívaniu života.
- ako si tak všímam článok je viac o mne ako o knihe a o tom táto kniha je. Zo začiatku ma moc nebavila, ale čím som sa dostávala hlbšie tým to bolo lepšie a lepšie. A napríklad pri každom čítaní som mala chuť niečo upratovať, tvoriť... Takže preto mi to čítanie trvalo, tak dlho. Na začiatku som sa k tomu musela nútiť a potom som po pár stránkach išla upratovať - šatník, knihy, skrine... :D
- už len mini zhrnutie. Každá kapitola je venovaná niečomu inému a každá je ukončená krátkym Resumé na zopakovanie. Sú v nej rady, príbehy, myšlienky autorky... V každej kapitole je nejaká ta ilustrácia. Proste knihu určite odporúčam prečítať si aspoň na inšpiráciu :)
Za mňa:
