Moja knižnica 2025 (časť 1/4)

Strašne mi chýbalo blogovanie. Rada by som natáčala aj videá na yt aspoň sem tam, ale to je bez šance, tak som sa rozhodla, že sem tam si sadnem k pc a napíšem aspoň niečo. Síce mi bude trvať napísanie jedného článku asi dosť dlho popri tých všetkých povinnostiach (možno sem raz napíšem aj čo všetko sa u nás deje, ale nesľubujem). Ale k veci.

Konečne mám moju vysnívanú knižnicu. Dobre ešte by som na ňu chcela dymové, sklenené dvierka, ale 1000,-€ za ne naozaj nedám a ani nemám. Ale inak je už skoro taká ako som chcela. Už len pár detailov. Nejaké drobnocsti, ktorými ju vyzdobím, ale to už bude len také doklepnutie. Knihy tam mám už na 99% všetky. Aj keď ešte nie sme úplne presťahovaní od svokrovcov, takže som si nie úplne istá, či sa tam ešte niekde nejaká zapatrošená kniha nenachádza.

Výška 258 cm, šírka 264 cm, hĺbka 20 cm

Takto vyzerá moja láska v celej svojej kráse. Štyri obrovské policové skrine od podlahy až po strop. Lepšie sa mi odfotiť nedala. Musela som fotiť z boku, lebo už na ľavej strane vidno, že tam máme pracovný stôl.

Poďme si predstaviť moju knižnicu policu po polici. Celá knižnica sa skladá zo 4 častí a v každej je 10 políc.

V dnešnom článku si rozoberieme prvú časť knižnice.

Začneme odhora. Nebudem vypisovať knihu po knihe. To vidíte na fotografiách. Vypíšem len autorky.

Na  prvú policu som dala autorku, ktorá ma veľmi nezaujala a tou je Mary Balogh. Nemôžem si pomôcť, ale jej knihy sú... Neviem. Nepáčia sa mi. Mala som od nej ešte nejaké neprečítané knihy a dala som jej poslednú šancu a prečítala som ešte knihu Gróf hľadá manželku a aj keď bola dobrá, ale nebavila ma, tak že by som si chcela ešte nejaké knihy od tejto autorky prečítať, takže som ich posunula ďalej.

Zvyšné autorky sú tam, lebo sa knihy k sebe hodia a už si nepamätám, či boli tie autorky dobré alebo nie. Margaret Evans Porter, Georgette Heyer a Delia Parr. Dala som ich najvyššie, lebo po nich už siahať nebudem. Mohla som ich dať aj preč z mojej knižnice, ale... Ale. Nerada sa zbavujem kníh, ktoré som prečítala. To už vážne museli byť veľmi zlé, aby som ich posunula ďalej. A aj takých pár kúskov už opustilo moju knižnicu, ale tieto si zatiaľ nechávam. Nedostatkom miesta ešte netrpím.

Na druhej polici mám Love story paperbacky. Mám ich rada. Sú to také rýchle príbehy. Nie veľmi hlboké (aj keď možno občas), ale na také spríjemnenie života, keď nemám čas alebo chuť čítať niečo hrubšie sú super. Chcela som aj vypísať autorky, ale je ich veľa, takže ich nebudem vypisovať, ale dajú sa pekne prečítať z fotky (aspoň dúfam).

Na tretej polici je Amanda Quick aka Jayne Ann Krentz (JAK mám v ďalšej knižnici, hneď vedľa). Mám ju celkom rada. Tie jej historické romány o trochu viac ako tie zo súčasnosti. Túto autorku môžem s čistím svedomím odporučiť, ak by aj nenadchla, tak určite nesklame. Zaujímavý dej, postavy, prostredie. Viem si knihy od Amandy Quick predstaviť čítať viackrát. Chcela som aj vybrať nejakú knihu, ktorú by som mohla odporučiť, ale neviem sa rozhodnúť. Ale ak by som si teraz hneď mala vybrať jednu knihu, ktorú by som si od nej nechala, tak by to bola Platená spoločníčka. Tá bola asi aj prvá, ktorú som od nej čítala. Ale myslím si, že som čítala aj lepšie aj horšie knihy od tejto autorky, ale musela by som sa medzi nimi pohrabať a nato momentálne nemám čas.

A teraz to najlepšie v mojej knižnici. Na štvrtú policu som si dala moju lásku. Autorku, ktorá ma priviedla k tomuto žánru. K závislosti na čítaný. K láske ku knihám. Je tak aby som na ňu pekne dočiahla. A touto autorkou nie je nik iný ako podľa mňa kráľovná romantiky a červenej knižnice Kathleen E. Woodiwiss. Milujem jej knihy. Plameň a kvet bola moja prvá kniha. Lupene na vode som čítala niekoľkokrát a aj tie milujem. Dej je úžasný, postavy sú... tie si jednoducho musíte obľúbiť alebo nenávidieť. Záleží, na ktorej strane sa nachádzajú. Už mi chýba prečítať len dve knihy a mám ich všetky, takže si ich šetrím. Túto autorku budem odporúčať a ospevovať každému, kto miluje romantiku a ešte na ňu náhodou nenatrafil.

Piata polica pokračuje ďalšou mojou obľúbenou autorkou. Lisa Kleypas. Od nej milujem knihy aj zo súčasnosti, aj historické. Dokáže uchopiť postavy, aj dej a vdýchnuť im ducha, život, krásu, radosť aj smútok. Milujem jej Čakanky. Je tam krásne opísané priateľstvo medzi dievčatami, ktoré patria medzi elitu, ale sú odstrčené na jej okraj. Sladký šepot dokážem čítať dokola. Rodina Hathaways sú tiež zaujímaví ľudia, aj keď len v knihách. Po tejto sérii môžete siahnuť a neoľutujete. Milujem to ako prepája medzi sebou knihy. V každej knihe sa môžeme stretnúť s postavou, ktorá už v nejakej knihe bola. A je príjemné stretávať sa s postavami, o ktorých ste v mladosti čítali a spoznali a po čase sa stretnúť s ich deťmi ako si hľadajú lásku. Je to zvláštny pocit.

Johanna Lindsey je jedna z autoriek, ktorá sa u mňa rozťahuje na dvoch policiach, šiesta a siedma polica patria jej. Táto autorka má veľmi veľa kníh a aj keď sa mi občas zdajú slabšie, aj tak ich mám skoro všetky rada. Páči sa mi, že knihy tejto autorky sú pekne biele s farebným nápisom. Škoda, že nie všetky. Vyzeralo by to lepšie, ale tak väčšina kníh je rovnaká. Ak by som mala vybrať len dve knihy, tak by som si nechala Znak polmesiaca (túto knihu môžem čítať dokola) a Ohne v zime by som mohla odporúčiť na prečítanie (úžasný, aj keď trochu smutný dej).

Na ôsmej polici mám Noru Roberts, ktorú mám tiež rada, aj keď občas v knihách rozoberá (na mňa) dosť ťažké témy, ale vie ich napísať ľahko, takže mi z nich nie je až tak zle. Svadobné kvarteto je asi najlepšie, čo som od nej čítala zo súčasnosti, ale aj fantasy séria Morriganin kríž bola dobre napísaná.

O predposlednú deviatu policu sa delia 4 autorky: Julia Quinn (podľa jej série o rodine Bridgerton natočili aj seriál alebo teda bol skôr inšpiráciou by som povedala), Juliana Gray, Rexanne Becnel a Jane Feather. Jane Feather má fajn knihy, taký pre mňa priemer, ale teda Hriešny knieža bola podľa mňa odpad. Dostala som ju od priateľa, celá nadšená a potom som z nej bola dosť sklamaná. Tieto autorky sú také nesklamú, nenadchnú alebo lepšie povedané veľmi si na ich knihy nepamätám. Takže možno tam je aj nejaký poklad, na ktorý som len zabudla.

Posledná desiata polica patrí takej všehochuti mimo romantiky. Aj keď tieto knihy od Sherrilyn Kenyon sú vlastne romantické, ale skôr fantasy. Stále dúfam, že preložia aj knihu o Acheronovi, ak nie do slovenčiny, tak si ju kľudne prečítam aj v češtine, ale som na neho veľmi zvedavá. A v angličtine to nedávam.

Potom sú tam Hry o život. Keď som videla prvú časť nedokázala som čakať na druhú časť a musela som si kúpiť knihy a prečítať si čo bude ďalej. Harryho Pottera 1 mám, ak si dobre pamätám z lyžiarskeho zájazdu zo Žiliny a to je aj jediný HP, ktorého som čítala a mám ho aj z filmov najradšej. Potom je tu Malý princ, ktorého som nedávno dočítala a nechávam si ho pre drobca na povinne čítanie, ale popravde nezaujal ma tak, že by som si ho chcela nechať v knižnici. Možno ho posuniem do jeho knižnice alebo ešte ďalej. Sú tam aj jediné dve knihy v angličtine, ktoré som zatiaľ prečítala. A posledná je taká "detská" kniha, ale podľa mňa s krásnou myšlienkou. Čítala som ju síce ešte na základnej škole. Dostala som ju od krstných, ale zanechala vo mne taký príjemný pocit.

Ešte vás čakajú tri knižnice plné kníh (a neprečítaných kníh je tam naozaj plno, ale tie si necháme nakoniec, lebo sú v poslednej jeden a pol knižnici). Netuším kedy sa dostanem k ďalším článkom, ale dúfam, že aj tento niekoho poteší.

Majte sa krásne. Príjemné čítanie všetkým knihomoľom a pekné leto všetkým Vaša Pampelíška :)